Sezóna plná emócií, nečakaných zvratov a veľkého finále. Futbalisti Lehoty pod Vtáčnikom prežili rozprávkový ročník, ktorý zakončili postupom do II. ligy. Jedným z tých, ktorí stáli v srdci obrany aj tímovej kabíny, bol kapitán Marián Štrbák.
Skúsený 39-ročný zadák, ktorý v kariére prešiel množstvom klubov a za Lehotu odohral viac než desaťtisíc minút, sa s nami podelil o to, ako prežíval dramatické momenty jari, čo vraví na spoluhráčov a naznačil i to, či ho v drese nováčika uvidíme aj počas nasledujúcej sezóny.
Spanilá jazda treťou ligou je na konci. Prekvapilo vás, ako si v nej Lehota viedla, a to najmä počas jesennej časti?
Po prvom zápase v Rači, kde sme zaslúžene prehrali, sme určite nepredpokladali, že budeme po jeseni prví. Takže to bolo príjemné prekvapenie aj pre nás (úsmev). Ale prvé zápasy, kým si to mužstvo trochu sadne a noví chalani sa aklimatizujú, také bývajú. Potom to už išlo.
Po zápase s Veľkými Ludincami by asi nik nepredpokladal, že titul a priamy postup do II. ligy nebude váš. Z posledných troch zápasov ste však získali len bod. Čo sa stalo? Mohli za to len zranenia, smola pri zakončení alebo tím trochu neustál ten tlak?
Myslím si, že zo všetkého trochu. Zranenia, niekedy trochu neskúsenosť, trpezlivosť a možno i nervozita v zakončení. Tiež asi aj únava či už fyzická, alebo psychická z celej jari, kde sme odohrali celú jarnú časť prakticky za tri mesiace.
Treťoligová cesta mala napokon šťastný koniec, a to vďaka baráži. Váš tréner od tretej penalty zatváral oči, ako ich však prežívali hráči?
Sami sme si to skomplikovali a predĺžili si sezónu ešte o baráž, ale zvládli sme to. A to je hlavné. Áno, tréner väčšinou nepozerá, keď kopeme penalty, ja sa musím. Chalani sa toho zhostili dobre, partia je výborná, takže vedeli, že sa nebude nikomu nič vyčítať.
Ešte stále cítite zvolenské zimomriavky?
Už to, samozrejme, opadlo, no tie spomienky sú stále pekné.
Ste odchovancom Novák a Diviackej Novej Vsi, počas svojej kariéry ste ale obliekali množstvo dresov. Pôsobenie v ktorých kluboch vám utkvelo najviac?
Dobré spomienky mám na veľa z nich a všade nájdem niečo pekné, na čo rád spomínam. Napríklad s Táborskom sme bojovali do posledného kola o prvú českú ligu, s Komárnom a Blanskom sme postúpili do 2. ligy. S Lehotou sme trikrát vyhrali súťaž, a to som si myslel, že už si to len dohrám (úsmev). Partia bola výborná aj v Ústí nad Labem, Šamoríne, Bánovciach, Borčiciach či Rimavskej Sobote.
Pred trinástimi rokmi ste si zahrali najvyššiu slovenskú súťaž. Ako si spomínate na corgoňligový debut v Senici?
To je už ozaj dávno. Trénoval nás vtedy Stanislav Griga a Senici sa vtedy darilo. Debutoval som proti Nitre, kde sme ale prehrali 2:1. Takže pocity boli zmiešané. Prvý gól som dal potom o tri roky neskôr v Košiciach za Zlaté Moravce, na to nezabudne asi žiadny futbalista. Zvlášť, keď je to váš jediný ligový gól (úsmev).
Ďalej sa dozviete aj:
- s kým z futbalistov sa Marián Štrbák dodnes stretáva či voláva si,
- či mu vyhovuje Lehota,
- čo hovorí na svojich kolegov v obrane,
- či je ťažké ako kapitán ukočírovať mladých ,
- chalanov na ihrisku,
- či ho uvidíme v drese Baníkov aj ďalšiu sezónu,
- či uvažuje o funkcionárskej kariére,
- a tiež o jeho neuveriteľných číslach v IV. a III. lige
Ako padol?
Myslím, že to bol náš prvý roh a center mi posadil na hlavu asi Peťo Ďurica. Pár minút predtým chytil Paľo Kováč penaltu, kde som mal sám faulovať, ale aj po tých rokoch si dovolím tvrdiť že nebola (úsmev).
Z tretej ligy do druhej: Lehota prežila skúšku charakteru Čítajte Za tie roky ste si zahrali bok po boku s mnohými výbornými futbalistami. Kto si možno získal váš najväčší rešpekt, s kým sa stretávate/voláte si ešte aj dnes?
Ťažká otázka, ale asi najlepší futbalista, s ktorým som hral, bol Ján Šimák v Táborsku. Kamarátov, s ktorými sa stretávam alebo si voláme ešte aj dnes, je mnoho, či už Andrej Medera, Peter Kaňa, Dalibor Rožník, Erik Liener, Pony (Vlado Pončák), Džifo (Jozef Čertík), Paťo Hrošovský, Pišta Holiš, Aďo Kopičár, Milan Mujkoš, Igor Obert,... je ich proste veľa. Ja som bol vždy do partie.
