BOJNICE. Jeden z najznámejších stromov na Slovensku je opradený rôznymi povesťami a legendami. Lipa kráľa Mateja je dnes dominantou zámockého parku v Bojniciach, hovorí sa o nej, že má viac ako sedemsto rokov a je najstarším stromom na Slovensku.
Podľa mnohých povestí ju zasadil Matúša Čák Trenčiansky a Matej Korvín pod ňou organizoval krajinské snemy a podpisoval dôležité listiny. O ničom takom však neexistujú listinné dôkazy, dokonca sa podarilo zistiť, že niektoré legendy ani nemôžu byť pravdivé.
Vek stromu nie je možné určiť
Tabuľa pri lipe v zámockom parku informuje, že má viac ako sedemsto rokov. Neexistuje však na to žiadny dôkaz.
„Popravde nevieme, koľko rokov v skutočnosti má. Najskôr ju máme doloženú až v roku 1726 ako rozvetvený zrastenec dvoch líp. V tom čase boli ešte viditeľné oba kmene. To, že má sedemsto rokov, sa odvodzuje z rozprávania, že ju mal zasadiť Matúš Čák Trenčiansky ako spomienku na posledného arpádovského panovníka v Uhorsku, Ondreja tretieho, ktorý zomrel v roku 1301,“ priblížil archivár a historik Múzea Bojnice Marek Púčik.
V súčasnosti podľa neho môžeme len predpokladať, kedy vznikla. Ide o lipu veľkolistú, ktorá je veľmi náchylná na vlahu, uvažuje preto, že bola prepojená s tunajšími jazierkami, ktoré boli pôvodne rybníkmi. Tie ju zrejme dodnes zavlažujú, čo by mohli potvrdiť aj udalosti z roku 1984. Vtedy bolo dolné jazierko s rybárskou baštou vypustené a lipa začala výrazne chradnúť.
Príbeh o tom, že ju zasadil Matúš Čák Trenčiansky, nepovažuje Púčik za reálny. Až do druhej polovice 19. storočia totiž priamo pred zámkom nebol ozdobný park ako v súčasnosti, ale boli tam hospodárske budovy, výrobné, kováčske či tesárske dielne, neďaleko bola pivnica na víno a maštale.
Dve bojnické parkoviská výrazne menia poplatky. Kde po novom zaparkujete najlacnejšie? Čítajte „Na mieste, kde dnes lipa rastie, sa nachádzalo hospodárske zázemie hradu a nebol dôvod, aby sa tam robila výsadba. Predpokladáme, že začala rásť v šestnástom storočí, kedy sa na bojnickom panstve rozvíjalo rybnikárstvo. Pravdepodobne ju nikto nezasadil, ale vyrástla vďaka vhodným podmienkam,“ myslí si.
S polovicou sedemnásteho storočia prišiel barok, na našom území sa vo väčšej miere začali objavovať okrasné prvky v záhradách. Lipu ohradili dreveným plotom a okolo nej osadili lavice na sedenie, na ktoré sa malo zmestiť až päťdesiat ľudí.
Koľko má Lipa kráľa Mateja skutočne rokov, je záhada, ktorú sa zrejme tak ľahko nepodarí rozlúštiť. Súčasné metódy nedokážu pomôcť odhaliť skutočný vek stromu. Rádio-uhlíková metóda pracuje so vzorkami odobranými z kôry stromu, kde je najmladšie drevo.
„Ak by sme chceli strom hypoteticky spíliť a spočítať letokruhy, tiež by nám to nepomohlo, pretože lipa je bútľavá. Ak by aj nebola, bol by to márny pokus, lebo ide o druh stromu, ktorého nové drevo prerastá cez staré a letokruhy by sa pomiešali,“ vysvetlil historik.
Niesla rôzne mená
Málo známym faktom je aj to, že lipa mala za svoj život niekoľko názvov, nebola vždy Lipou kráľa Mateja. Jej mená sa menili podľa panovníkov, ktorí počas histórie v Bojniciach vládli.
Ako lipa kráľa Mateja sa označuje od začiatku dvadsiateho storočia. Z druhej polovice devätnásteho storočia je zaznamenaná najmä na pohľadniciach ako Rákociho lipa. Išlo o vyjadrenie úcty k Františkovi II. Rákocimu, otcovi najväčšieho kuruckého povstania v Uhorsku, ktorý bol v tom čase národným hrdinom v boji proti centralizačným snahám Viedne.
Bojnice rozširujú platenú parkovaciu zónu, niektoré lokality už budú spoplatnené nonstop Čítajte Naopak v polovici devätnásteho storočia slovenskí publicisti Gustáv Zechenter-Laskomerský alebo Viliam Paulíny Tóth nehľadali žiadneho uhorského hrdinu, ale siahli podľa ich názoru po domácom človeku, pánovi Váhu a Tatier, Matúšovi Čákovi Trenčianskom, po ktorom lipu pomenovali. V skutočnosti nešlo o hrdinu, lebo majiteľom bojnického hradu sa stal po tom, ako ho dobyl.
Počas celej svojej existencie sa lipa tiež nazývala jednoducho ako bojnická.
Známe legendy sa nepotvrdili
Podľa legendy mal Matej Korvín priamo pod lipou vydávať listiny, hodovať a organizovať krajinské snemy, na ktorých sa zúčastňovala šľachta z celého kráľovstva. Bojnické panstvo mu pripadlo po vymretí Onofriovcov v roku 1485, on zomrel o päť rokov neskôr.
„Posledných päť rokov života strávil výbojmi v Rakúsku, keďže sa snažil získať cisársku korunu a v tom čase sa v Uhorsku príliš nezdržiaval. Najbližšie bola jeho prítomnosť doložená o pár desaťročí skôr v Prievidzi . O jeho návšteve Bojníc neexistujú žiadne dôkazy,“ povedal Púčik.
Z čias vlády Mateja Korvína sa do súčasnosti zachovalo takmer 15-tisíc listín, ani jedna z nich nebola vydaná v Bojniciach. „Ak by hypoteticky aj bola nejaká listina vydaná v Bojniciach, určite by neexistoval dokument, že sa tak stalo pod lipou, pretože dokumenty sa označovali štandardizovanou formulou, v ktorej označovalo zvyčajne mesto. Ale jednoznačne sa listiny nevydávali pod stromami,“ doplnil historik.
Podľa príbehov sa pod lipou mali zdržiavať rôzni panovníci. Dokonca zakladateľka piaristického kolégia v Prievidzi Františka Khuen-Pálffyová tam mala vydať listinu, o ktorej je známe, že bola vydaná v roku 1666 vo Viedni.
„Informácie sa šírili ako počas detskej hry na telefón. Niekto niečo povedal, informácia sa posunula ďalej, ďalší si zapísal základný motív a menili sa už len postavy podľa toho, kto mal koho viac v obľube,“ priblížil Púčik dôvod, prečo sa o lipe tradujú informácie, z ktorých mnohé sa nezakladajú na pravde.
O najstaršej slovenskej lipe a posedeniach panovníkov pod ňou informujú aj tabule v jej blízkosti. Či budú informácie upravené, alebo sa návštevníci budú naďalej stretávať s legendami, nie je jasné. Nové poznatky by však nemali zapadnúť prachom.
V zámku majú ambíciu ich spracovať do publikácie, ktorá by mala vysvetliť pôvod rozprávaní o bojnickej lipe.
Kam na výlet na hornej Nitre: Región láka na jedinečné miesta nielen pre rodiny s deťmi Čítajte
