NEDOŽERY-BREZANY. Celý život pracovala v kultúre. Jej svetom bolo umenie a všetko, čo s ním súvisí. Osud to zariadil tak, že tvorbe sa spolu s manželom venuje aj na dôchodku. On sa upísal drotárstvu a ona objavila svet plstenia.
Písal sa rok 2004 a všetko mohlo byť inak. Ťažký úraz mal ich dcéru navždy zbaviť pohybu a urobiť z nej niekoho úplne iného. Takto si záver jej vysokoškolského štúdia nikto nepredstavoval. Osud však vlial do ich života nádej.
Ovčia vlna sa pre nich stala terapiou. V starom dome sú už štvrtou generáciou, ktorá ho obýva. Je v ňom všetko, ako má byť. Spomienky, láska aj nádej. Naozajstný domov, ktorý sa i napriek tomu, čo prežili, nesnaží len o lacnú napodobeninu šťastia, ale je skutočný.
ANTÓNIA BARTOŠOVÁ z Nedožier-Brezian pri Prievidzi dala dcére nádej, keď vdýchla život starému remeslu plstenia. Tušila, že keď sa budú hýbať ruky, rozhýbe sa celé telo, pookreje myseľ a život môže mať oveľa pestrejšie farby, než im ponúkol osud. Nemýlila sa. Spolu s dcérou ich maľujú do plste.
V rozhovore sa dočítate:
- čo všetko k plsteniu potrebujete,
- koľko trvá výroba klobúka,
- aké veci sa dajú touto technikou vyrobiť.
Prečo ste sa rozhodli práve pre túto techniku?
Hľadali sme vhodnú činnosť pre moju dcéru, ktorá je po úraze invalidná. S ohľadom na jej záujmy, možnosti a potenciál. Bola to dlhá cesta, kým sme dospeli k plsteniu. Začali sme sa mu venovať pred siedmimi rokmi. K zameraniu na toto remeslo sme boli inšpirované asi najväčším súčasným znalcom ľudovej kultúry a remeselnej výroby z nášho regiónu, Rasťom Haronikom.
Zo starého domu urobil ľudové múzeum, v ktorom vracia ľudí o storočie späť, mnohí sú šokovaní Čítajte Ako rodinný priateľ poznal Luciu od narodenia. Aj jej záľubu v nosení klobúkov. Bola ten typ, ktorému na hlavu sadne čokoľvek. Už ako tínedžerka si v jednom mládežníckom tábore vlastnoručne uplstila klobúk. A keď sme hľadali činnosť, v ktorej sú výrazne zapojené prsty a ruky, ktoré výrazne stimulujú činnosť mozgu a jej tvorivý potenciál, vyšlo nám plstenie.
Znalosti a techniku plstenia sme nadobúdali ako samoukovia. Učili sme sa hlavne z internetu a z dostupných historických prameňov. Venujeme sa technike mokrého plstenia, je to ručný spôsob výroby filcu. Poctivo sme si odkrútili svoje tri učňovské roky, ale mokré plstenie ponúka v súčasnosti obrovské množstvo tvorivých postupov. Tak sa vzdelávame neustále a do našich výrobkov vkladáme aj nové prvky.
Dnes máme chránené pracovisko a plstíme. Zameriavame sa prevažne na klobúky, ale vyrábame aj rôzne praktické predmety a módne doplnky. Technikou mokrého plstenia môžeme vytvoriť čokoľvek. Aj odevy a obuv, skrátka všetko, od hlavy až po päty.
Čo k tomu potrebujete?
Stôl, dve ruky, ovčiu vlnu, vodu, mydlo, nejaké vodu nepriepustné fólie, trochu fantázie a čas.
Banku vymenila za hlinu a drahé kamene. Konečne môže robiť už len to, čo chce Čítajte Plstenie je najstarší spôsob výroby textílie. Takej ešte netkanej. Vlastnými rukami tvarovanej a spracovanej vlny z ovečiek či iných chlpáčov. Základom je vlna. Môže byť vo forme česancov, alebo takzvaná mykaná vlna. My používame stopercentnú ovčiu vlnu merino, ale dajú sa použiť aj iné druhy vlny. V procese tvorby sa uplatňujú aj iné materiály, ktoré sa kombinujú s vlnou. Vytvára sa tak rôzna povrchová štruktúra či dekorácia výrobkov.
Môžete nám popísať celý proces výroby podrobnejšie?
Najprv si pripravíme šablónu, čiže strih výrobku z vody nepriepustnej fólie. Šablóna musí byť oproti očakávanému výrobku zväčšená koeficientom zrážania vlny počas procesu výroby. Na ňu ukladáme vlákna vlny vo viacerých tenkých vrstvách. Vrstvy sa musia navzájom krížiť v rôznych smeroch tak, aby sa vlákna zrážali požadovaným smerom. Potom všetko pokropíme mydlovým roztokom a hladíme, tlačíme, trieme rôznymi spôsobmi, aby sa vlákna dokonale medzi sebou prepojili. V procese používame rôzne nástroje, valčeky, masážne pomôcky a rôzne iné predmety.
Klobúky skrátka milujeme, lebo:
Klobúky sú zvedavé,
preto žijú na hlave.
Všetko vidia z veľkej výšky –
šišky, misky, ba aj myšky.
Vidia ako z rozhľadne,
kto čo komu ukradne.
Pritom celý život sedia.
Príjemnejšie žiť sa nedá.
Majú taký čudný zvyk –
každý dámsky klobúčik
veru v celom šírom svete
pánskemu vždy hlavu pletie.
Keď sa stretnú klobúky,
robia veľké oblúky.
Pekne ticho, a nie rázne,
ich úctivý pozdrav zaznie.
A keď slnko zapadne,
tak sa náhlia do šatne.
Po jednom sa odovzdajú
a už klobúky-trkotajú.
Zdroj: Niko Grafenauer, Keď stromy nosia klobúky
Podstatou je, aby sa vytvorila súvislá vrstva textílie - filc, ktorý má určitú pevnosť a v mokrom stave aj potrebnú tvarovateľnosť. Po vyschnutí si výrobok vďaka pamäti vlny dokáže zachovať svoj konečný tvar. Vo finále si výrobok vyžaduje rôznu úpravu - naparovanie, žehlenie, opracovanie žiletkou, prípadne opaľovanie.
Táto technika pochádza zo stepí, kde ľudia po ostrihaní zvierat hádzali chlpy na kopy, kropili ich vodou, balili do valcov a pripevňovali ich za kone. Kone ťahali za sebou tie valce po zemi a takýmto procesom, natriasaním, sa vlákna poprepájali, pousádzali, utlačili a vznikala plsť alebo filc.
Zaberajú klobúky podstatnú časť vašej tvorby?
Plstením vlny sa dajú v podstate vyrobiť naozaj všetky súčasti odevu, ktoré človek pre život potrebuje. Ako som spomínala, klobúky stáli na počiatku nášho záujmu o techniku mokrého plstenia. A stále sú podstatou našej tvorby. Ale tvoríme aj iné módne doplnky ako sú kabelky, púzdra na okuliare, na mobily, šperky z vlny či brošne, náramky, prívesky, rôzne ozdoby, kľúčenky, ale aj papuče. Trénovali sme na tom techniku samotného plstenia a postupne ju vylepšovali.
Ale klobúky skrátka milujeme. Lebo klobúky sú zvedavé, preto žijú na hlave. Nám najviac učarila éra klobúkov medzi vojnami, za prvej republiky. Klobúk bol vtedy súčasťou odevu, nebolo bežné chodiť s holou hlavou. Kto nemal pokrývku hlavy, bol čudák. Dnes to mladí veľmi nenosia, ale verím, že aj medzi nimi si klobúky nájdu svoje miesto. Chceme vyvzorovať aj bláznivejšie klobúky také, čo by zaujali aj mladšiu generáciu.
Ako dlho trvá výroba jedného klobúka?
To záleží od náročnosti. Bežný klobúk potrebuje asi týždeň, lebo niektoré fázy musia určitý čas doslova odležať. Veľké dobové klobúky sú oveľa náročnejšie a môžu trvať aj dva týždne alebo podľa náročnosti finálneho zdobenia aj viac.
Ako vznikajú na klobúkoch vzory a štruktúry?
Do základu vlny vkladáme v jednotlivých fázach výroby rôzne materiály, ako je napríklad hodváb, viskóza, čipky, dokonca aj kvety levandule. Tie sa zaplstia priamo do štruktúry vlny a vytvárajú potom unikátne vzory. Je to zakaždým aj o experimentoch, ktoré nám prinášajú úplne nové povrchové štruktúry. Veľakrát nás to samé prekvapí, ako to celé vo finále vypáli.
Ktorá fáza výroby je pre vás najnáročnejšia?
Každá má svoje úskalia. Vykladanie vlny vyžaduje veľkú trpezlivosť. Je to zdĺhavá a jemná práca, treba sa vyhýbať prievanu, aby sa vlákna nerozfúkali. Plstenie samotné obnáša celú škálu citového prejavu, od maznavého hladkania až po agresívnu fyzickú silu. Rovnako aj tvarovanie a finálna úprava. A fantázii sa medze nekladú, možnosti tvarov, farieb, kombinácií a využitia od výmyslu sveta. Od dekoru po úžitok.
Koľko taký klobúk stojí?
Ručná práca u nás nie je zaplatená tak, ako by si zaslúžila. V Bratislave sa ceny pohybujú od osemdesiat do dvesto eur. U nás klobúk predávame od štyridsať do deväťdesiat eur podľa náročnosti.
Máte zákazníkov aj mimo Slovenska?
Zatiaľ sa hýbeme iba v regióne. Ale možno, že si naše klobúky nájdu cestu aj za hranice.
Čo vás na tejto práci najviac napĺňa?
Pre mňa je to tvorba, relax a terapia zároveň. Práca rukami stimuluje obrovskú časť mozgu, a je súčasťou dcérinej terapie pri tréningu pamäti. Okrem plstenia sa profesne venujem aj trénovaniu pamäti.
Čo by ste odporučili tým, ktorí by chceli začať?
Jednoducho začnite. Zistite si, čo všetko potrebujete, zaobstarajte si základné materiály a robte, skúšajte. Náš prvý klobúčik sme robili úplne na kolene, bez vybavenia. A ak by som si niečo mohla priať, tak nech ľudia viac pracujú rukami. Je to nádherné a liečivé zároveň.
