LEHOTA POD VTÁČNIKOM. Záver sezóny v tretej lige Západ priniesol drámu, ktorú by nenapísal ani skúsený scenárista. Lehota síce prehrala boj o priamy postup, no nevzdala sa. V baráži ukázala srdce, pevné nervy aj silu kolektívu.
Tréner DUŠAN ORAVEC stál s tímom na hrane, no ustál to s pokojom a dôverou vo svojich hráčov. V tomto rozhovore bilancuje náročný ročník, prežíva rozhodujúce momenty a pozerá sa dopredu – tam, kde čaká nový futbalový svet.
Dušan Oravec (zdroj: Ľubomír Šesták)Poďme najskôr k záveru ligy. Po zápase s Veľkými Ludincami asi nik neveril, že o postup do II. ligy budete napokon bojovať v baráži. Čo sa stalo, že sa stroj Lehoty na konci zasekol? Môžu za to len zranenia, strelecká smola alebo hráči aj trochu neustáli tlak, ktorí bol na nich naozaj obrovský?
Dá sa asi povedať, že mix všetkého. Hoci sme mali skúsenosti z predchádzajúcich ročníkov, tento level už bol náročnejší. Boli sme blízko, súťaž sme chceli vyhrať. Netreba za tým hľadať nič iné len to, že sme to nezvládli na ihrisku. Všetky kluby si prešli určitými problémami počas ročníka, takže sa nejdeme na nič vyhovárať. Klubu a všetkým v ŠKF Sereď ešte raz úprimne gratulujem.
Aké ste mali pocity pred stretnutím v Zvolene? Museli ste veľmi improvizovať v zostave?
Musím povedať, že som sa, paradoxne, cítil lepšie ako posledné kolá. Počas roka sme v tréningovom procese pracovali s prevažnou časťou hráčov tak, aby mali osvojené viaceré hráčske pozície v systéme. Chalani nám počas celej sezóny „motali hlavy“, takže tie starosti boli skôr koho nedať hrať – komu budeme „krivdiť“. Nemali sme pochybnosti o hráčoch, ktorých pošleme od začiatku a ani o hráčoch z lavičky. Vedeli sme, že Snina je favorit. Má výborné družstvo a vie presne, čo chce hrať. To nakoniec potvrdil aj samotný zápas. Som rád za chlapcov a sme na nich hrdí za to, ako tento duel zvládli po každej stránke, i keď to bola dráma a pre nášho súpera kruté.
Akým spôsobom ste vyberali hráčov na penaltový rozstrel? Asi viacerí, čo sú na to vopred určení, na ihrisku chýbali, napríklad Filip Škrteľ.
Na predzápasovom tréningu si chlapci mali možnosť kopnúť pokutové kopy. Nemali sme určených kopáčov. Išlo skôr o ich pocit a kto si veril, ten išiel, dokonca aj poradie si dohodli sami. Ukázala sa sila a súdržnosť mužstva, čoho dôkazom je tiež posledný pokutový kop, kde zodpovednosť zobral na seba najmladší hráč Adam Kňaze.
Lehota prežila klinickú smrť a postúpila do II. ligy. Hrdinom Yakubu Čítajte A ako ste ho prežívali?
Priznám sa ani neviem, či som bol niekedy v takejto pozícii, bolo to náročné. Myslím, že prvé tri som sa ešte vydržal pozerať, potom som však už zatváral oči.
Poďakovanie fanúšikom
Dušan Oravec: "Rád by som poďakoval všetkým ľuďom v klube aj mimo neho, ktorí nám pomáhali a podporovali nás počas celej sezóny. Pre nás v najdôležitejšom barážovom zápase sme pocítili, aký je rozdiel medzi divákom a fanúšikom. To, akú atmosféru vytvorili a akú energiu nám dodali, bolo priam neskutočné. Verím, že podobné pozitívne emócie budeme spoločne zažívať aj v tej najbližšej sezóne. ĎAKUJEME."
Prenesme sa v čase do 6. apríla 2024, kedy ste po Igorovi Slezákovi mužstvo prebrali do svojich rúk. Stavali ste na jeho základoch alebo ste si od začiatku razili úplne vlastnú cestu?
To obdobie bolo náročné. Igorove náhle rozhodnutie skončiť bolo emotívne nielen pre kabínu, ale aj pre mňa osobne, nakoľko sme spolupracovali štyri roky a bol to nepretržitý dennodenný kontakt. Som mu nesmierne vďačný, že mi dal možnosť a mohli sme spolupracovať. Od začiatku to bolo postavené na tom, že klub chce mať určitú identitu a jasný herný prejav. Dlhodobo sme na tom pracovali, takže jednoznačne pokračovanie v nastavenej ceste.
Hlavne na jeseň vás zdobila skvelá obrana – inkasovali ste len osem gólov. Ste zástancom filozofie, že ofenzíva vyhráva zápasy, defenzíva tituly?
Skôr by som povedal, že som zástanca istoty – kontrolovať hru, samotný zápas. Typológia hráčov bola na to predurčená. Hráči sa stotožnili s úlohami v systéme, spôsobe hry v každej fáze a chápali svoje úlohy v rámci tímu, kedy hrali od začiatku a kedy striedali. Dobre sme pracovali pod tlakom a s výsledkami prišla istota a aj potrebné šťastie.
Bolo určite veľkou výhodou, že ste chlapcov poznali...
Jednoznačne a povedal by som, že aj opačne – oni mňa, dokonca s pár chlapcami sme spolu ešte odohrali zápasy ako spoluhráči na ihrisku. Dôležitý bol vzájomný rešpekt a korektné vzťahy. Vzájomná dôvera bola podporená výsledkami a o to to bolo celé pre nás všetkých ľahšie. Je náročné prejsť z pozície asistenta na hlavného trénera v rámci klubu. Musíte robiť nepopulárne rozhodnutia, nastaviť si určitý odstup a nadhľad. Dôležitú úlohu zohral aj Braňo Obžera ako asistent.
Ďalej sa dočítate:
- ako reaguje na rozhodnutia arbitrov,
- ako sa mu pracuje s Branislavom Obžerom,
- či plánuje po postupe do II ligy zmeniť tréningové jednotky a taktickú prípravu,
- aký má pohľad na prípadné posily,
- s akými cieľmi pôjde do druholigových bojov.
V tíme je množstvo mladých hráčov do 21 rokov. Pracuje sa s nimi inak než so skúsenými, ostrieľanými futbalistami?
Úprimne, celá paleta hráčov je pestrá a stále dokážu prekvapiť až zaskočiť (úsmev). Mladší hráči žijú vo svojom určitom svete. Skúsení hráči si vydobyli ich rešpekt prístupom v tréningu a výkonmi v zápasoch na ihrisku, čo pomohlo aj nám s disciplínou. Snažil som sa im ukázať cestu ako sa môžu zlepšovať, byť zodpovedný za seba a kolektív, herný kľud a sebavedomie.
Na lavičke pôsobíte pokojným dojmom. Nevrie to ale vo vás, keď vidíte napríklad chybné rozhodnutia arbitrov?
Mužstvo Lehoty mi pripomína Artmediu, vraví člen slávneho kádra Petržalky Čítajte Sú tu dve roviny. Z pohľadu našej hry a plnenia si úloh sa snažíme, aby chalani boli čo najlepšie pripravení. Chcem im dať potrebný kľud a istotu, aby sa nebáli brať zodpovednosť a rozhodnutia na seba. Pokiaľ viem a cítim, že chcú odovzdať a robia maximum pre spoločný úspech, tak je tam len prípadná korekcia a minimálne vstupy.
