ČEREŇANY. Založili ho nadšenci s rešpektom k histórii a potrebou pamätať si. Išlo o viac než len zbierku exponátov pripomínajúcich neviditeľné smrtiace zbrane. To, že o nich dnes nehovoríme neznamená, že zmizli. Práve naopak.
Ich múzeum v Čereňanoch pri Prievidzi je jediné svojho druhu u nás a je venované vývoju chemického vojska a ochrane pred najhrozivejšími zbraňami, ktoré pustošili bojiská prvej svetovej vojny, desili svet v druhej a hrozili skazou počas studenej vojny.
Pri vstupe vás neprivíta fotografia hrdinu, ale tiché rady plynových masiek, prístrojov na detekciu neviditeľných hrozieb a uniformy, ktoré zažili viac než by si človek želal. Masky a prístroje určené na ochranu ľudí i zvierat sú jeho základom.
Robert Tryzňa, Michal Patoč a partia nadšencov ktorí sa zároveň starajú o to aby sa ich zbierkový fond neustále rozširoval a múzeum ponúkalo pravidelne nové a zaujímavé expozície, odštartovali svoje aktivity pred piatimi rokmi počas pandémie.
Vytvorili priestor, ktorý je jedinečný, strašidelný a zároveň veľavravný. Viac nám o jeho histórii, súčasnosti a budúcnosti prezradil MICHAL PATOČ.
Ako to všetko začalo?
Začiatky boli, povedzme, netradičné. Ešte pred pandémiou sme s kolegom Robertom Trýzňom spravovali Múzeum civilnej ochrany v Prievidzi. Lenže priestory boli malé, exponátov stále pribúdalo a naraz sme stáli pred otázkou kam s tým všetkým. Počas pandémie prišla myšlienka, že založíme niečo špecializované.
Chemické vojsko je téma, ktorú na Slovensku nikto nespracovával. Tak sme začali hľadať možnosti a v Čereňanoch sme našli pochopenie aj pomoc. Starosta Richard Masný a obec Čereňany nám poskytli priestory a my sme sa mohli pustiť do práce.

Čím vás chemické vojsko tak fascinovalo, že ste sa mu rozhodli venovať múzeum?
Je to špecifická, ale nesmierne zaujímavá téma. Chemické zbrane zohrali veľkú úlohu v dejinách a ochrana pred nimi je v podstate neviditeľný boj. Navyše, na Slovensku sa tomu nikto nevenoval. Tak sme si povedali, že keď nie my tak kto? A pustili sme sa do toho.
Kedy prišli plynové masky po prvý raz na scénu?
Začalo to počas prvej svetovej vojny, keď boli prvýkrát použité bojové otravné látky ako yperit. Francúzi vyrobili masku ARS 17, ktorá sa neskôr zaviedla aj v Československej armáde. Vývoj pokračoval modelmi vzor 23 až po vzor 35. Po druhej svetovej vojne bol u nás mix masiek rôzneho pôvodu, sovietske, anglické, nemecké. Každá mala svoje špecifiká, napríklad rôzne druhy ventilov alebo filtrov.

Aké najzaujímavejšie exponáty vystavujete?
Napríklad nemeckú masku pre kone Pferdegasmaske 38 od firmy Drager, používanú počas druhej svetovej vojny. Bola to špičková technológia svojej doby a kone dokázala reálne ochrániť.
Samozrejme, museli sa s ňou naučiť fungovať, rovnako ako vojaci s maskami pre ľudí. Výcvik trval rôzne dlho, záviselo to od schopností koní a ich cvičiteľov. Dnes pôsobí predstava koňa s plynovou maskou zvláštne, ale vtedy to bolo otázkou prežitia.