Verí, že v súčasnom digitálnom veku ľudia so záujmom sledujú zmeny, ktoré sa dejú so stavom klímy a v rozhovoroch reflektujú aj zmeny v okolitej krajine. Ekológia prispieva k vysvetľovaniu týchto javov.
Je dobré dostať jej poznatky medzi obyvateľov, aby vnímali benefity, ktoré prináša biodiverzita a pestrosť organizmov vidieckemu aj mestskému človeku, tvrdí ekologička TATIANA ŠOLOMEKOVÁ.
Hoci jej odborný záujem je zameraný na zoológiu, téma mokraďových stanovísk, vrátane lúk, je neoddeliteľnou súčasťou jej výskumu v Hornonitrianskom múzeu v Prievidzi.
V rozhovore s ňou sa dozviete, ako lúky a ich biodiverzita reagujú na zmeny v krajine a aké kroky môžeme podniknúť na ich ochranu.
Čo vás priviedlo k záujmu o lúky?
Pracujem ako biológ v Hornonitrianskom múzeu, spravujem zoologické a botanické zbierky, hľadám ich uplatnenie v rámci výstav a environmentálnej výchovy.
Reflektujem klesajúce počty druhov vtáctva poľnohospodárskej krajiny, preto sa zaujímam o dohľadanie pozostatkov pôvodných poloprírodných lúk a pasienkov s potenciálnym hniezdnym výskytom uvedených druhov. Dostala som sa tak na pekné lokality v Hornej Vsi kde sa už začínajú štále, alebo v Nitrianskom Rudne či Slovenskom Pravne.
Tradičná krajina Hriňovej udržiavaná hospodárením (zdroj: Táňa Šolomeková)Zakvitnuté lúky a pasienky pre mňa indikujú kosenie, spásanie, výskyt veľkých druhov hmyzu v truse hospodárskych zvierat, čo je značná časť potravy dudkov, strakošov, výrikov. Zo širšieho pohľadu sú lúky oázou v intenzívnej poľnohospodárskej krajine.
Svojou druhovou pestrosťou tvorenou 30 až 70 druhmi rastlín, vzdorujú aj extrémnym výkyvom vo vlahe, klíme, výžive, čo nedokážu iné poľnohospodárske kultúry. Ukazujú nám, že v pestrosti je sila. Dá sa to aplikovať aj na lesné spoločenstvá a polia lemované biopásmi.
V článku sa ďalej dočítate:
- prečo lúky ubúdajú,
- či je možné negatívne zmeny zvrátiť,
- ktoré rastliny sú pre nás hrozbou,
- kde máme najkrajšie lúky,
- koľko druhov rastlín by mala obsahovať zdravá lúka.
Aké faktory najviac prispievajú k úbytku našich lúk?
Najväčší zásah dostali v minulom storočí po kolektivizácii poľnohospodárskej výroby kedy sa veľkoplošne narušil tradičný spôsob využívania trávnych porastov.
Po rozoraní lúk nastala úprava terénu, často nasledovalo odvodnenie lokality a dosiatie kultivarov tráv a ďatelinovín za súčasného intenzívneho hnojenia umelými hnojivami a močovkovaním. Viedlo to k vzniku druhovo chudobných porastov s 15 až 30 druhmi, takmer bez lúčnych bylín, ale s masívnou zložkou žihľavy, rôznych štiavov a podobne.
Na opustené pole nastupujú buriny, postupne budú dominovať (zdroj: E. Belanová)Veľmi dobre to opisuje pani botanička Ružičková na príklade zániku senníkových lúk, ako fenoménu Západných Karpát, ktorý sme vymazali z našich topografických máp.
V dnešnej dobe vidíme už len pozostatky týchto miest. Zachované lúčne porasty, ktoré odolali minulým devastačným zmenám nachádzame predovšetkým v chránených územiach, ako sú lokality v rámci sústavy Natura 2000.
Aj v týchto oblastiach je však náročné udržať pôvodnú pestrosť bez pravidelného hospodárenia. Zanechanie gazdovania je pre lúku úplný koniec.
