PRIEVIDZA. Krádež bronzovej sochy oštepára, od významného slovenského výtvarníka Antona Čuteka, ktorá zmizla spred budovy Obchodnej akadémie v Prievidzi v presne nezistenom čase od 16. do 18. mája, stále nie je objasnená.
Socha bola súčasťou bohatej umeleckej výzdoby na sídlisku Píly z druhej polovice dvadsiateho storočia. Stovky plastík, malieb a sgrafít vtedy vytvorili viacerí významní slovenskí výtvarníci.
Dôvodov zmiznutia sochy môže byť viacero. Vzhľadom na výnimočnosť umeleckého diela by nemuselo ísť len o hodnotu materiálu, z ktorého je odliata a pre ktorý ju mohol páchateľ z miesta odniesť, čo je zatiaľ najpravdepodobnejší dôvod jej krádeže.

„Polícia po páchateľoch intenzívne pátra a momentálne v tejto veci prebieha vyšetrovanie. Jeho súčasťou je aj odborný posudok skutočnej ceny diela, ktorá bola pôvodne odhadnutá v presne nezistenej výške presahujúcej sedemsto eur,“ informovala trenčianska krajská hovorkyňa Ingrid Krajčíková.
Socha nie je len materiál
Cena bronzu, z ktorého bola odliata, je len zlomkom jej skutočnej hodnoty, ktorá sa môže šplhať až nad hranicu stotisíc eur, povedal syn autora Juraj Čutek, ktorý pokračuje ako sochár v otcových stopách.

„Keby sochu robil súčasný autor, tak autorský honorár spolu s jej odlievaním by sa mohol vyšplhať nad stotisíc eur a rovnakú cenu by mohla dosiahnuť aj socha oštepára od môjho otca, ktorú ukradli. A to nerátam ešte jej pridanú historickú hodnotu,“ doplnil.
Ako uviedol, nielen toto dielo, ale aj veľa iných na stenách domov sídliska Píly v Prievidzi a ďalších mestách vznikali na podnet architektov s cieľom oživiť monotónnosť takýchto unifikovaných sídelných útvarov.
„Keď mali ľudia takto označený dom alebo jeho okolie ľahšie sa medzi rovnakými stavbami orientovali a časom začali brať aj umenie ako prirodzenú súčasť svojho prostredia. Súčasnosť už nič také nepozná, má iné priority,“ dodal.
Obáva sa, že socha skončí v zbere
Podľa neho v prípade tejto krádeže ide o zúfalý čin, ak sochu niekto ukradol len pre bronz, ktorý chce odovzdať v zbere za pár eur. Je veľká škoda, že tieto veci nikto nesleduje a zostáva len dúfať že takéto podozrivé predmety si niekto bude vo výkupoch všímať a upozorní na ne.
„V prevádzkach zberných surovín v Prievidzi a Novákoch bronzovú sochu alebo jej časti zatiaľ nikto do výkupu nepriniesol. Naši pracovníci sú poučení, že v prípade akékoľvek podozrivého predmetu o tom musia okamžite informovať,“ uviedol riaditeľ prevádzky v Prievidzi Marek Michalička.

Jozef Sedlák zo žilinskej centrály zberných surovín, ktorá spravuje výkupy vo viacerých mestách potvrdil, že ani v ďalších svojich prevádzkach na Slovensku nezaznamenali žiadny podozrivý výkup bronzu, ktorý by sochu alebo jej časti pripomínal. Zároveň uviedol, že s políciou v takýchto prípadoch veľmi úzko spolupracujú, ale na tento konkrétny predmet ešte upozornenie nedostali.
Dielo mu pripomínala otca
„Ochrániť všetky naše vonkajšie umelecké diela napríklad kamerovými systémami asi nebude možné. Kultúra a umenie sú u nás na chvoste záujmu. Všetko valcuje biznis. Možno by pomohlo viac vzdelávania v tejto oblasti,“ pripomenul Čutek.
Vždy, keď Prievidzu navštívil a mal možnosť, išiel sa pozrieť aj na sídlisko, aby si sochou a reliéfmi na stenách domu kultúry pripomenul otca. Podľa jeho slov je to teraz rovnaké, ako keby otec odišiel druhý raz, jednoducho nenahraditeľná strata.
„Otec ma v tvorbe dlho inšpiroval. Mal silný vzťah k proporciám, estetike, vyváženosti a štruktúram. Čo sa týka sochárstva, považujem ho za svojho najväčšieho učiteľa v živote a niečo podobné tvrdí o mne aj môj syn. Je to také generačné prepojenie,“ uzavrel.