LEHOTA POD VTÁČNIKOM. Zbiera, zachraňuje a renovuje všetko z minulosti. Jeho srdcovkou sú veci s dušou. Motocykel Nanuk, ktorý sprevádzal prezidentov aj jediný Talbot jazdiaci na pretekoch Le Mans v roku 1926 sú len špičkou ľadovca.
V jeho zbierke sú staré autá, motocykle, hračky, vyznamenania, žehličky, bojové vozidlá, zbrane, karty, nože, bankovky, uniformy a tisícky ďalších vecí. Vystavuje ich v niekoľkých halách v jedinečnom múzeu na hornej Nitre neďaleko obce Lehota pod Vtáčnikom.
Na mieste, kde by ste to nečakali, uprostred krajiny, ktorá si ešte stále hľadá vzťah k svojej histórii, stojí múzeum, ktoré nenechá chladným ani zarytého modernistu.
Stačí otvoriť dvere a vstúpiť do minulosti. Viac o svojej srdcovke prezradil v rozhovore Vlastimil Belaň.
Kto a kedy prišiel s nápadom založiť múzeum?
Nápad bol môj a začalo sa to oveľa skôr ako vzniklo toto múzeum. Už ako mladý chalan som sa pohyboval v dedine, ktorú likvidovali kvôli baniam. Chodil som po opustených domoch a fascinovali ma najmä staré veci pretože v sebe ukrývali srdce i dušu.
Dnes je už takmer všetko z plastu a s vecami z minulosti sa to nedá porovnávať. V súčasnej podobe sú tieto priestory a veci v nich, ktoré sa mi podarilo za dlhé roky zozbierať, prístupné asi desať rokov. Je tam viac ako dvadsaťtisíc exponátov.
Pred prievidzskou školou zmizla vzácna socha, zlodeji ju vytrhli z betónového podstavca Čítajte Aké časové obdobia zbierka predstavuje?
Top veci sú tie, ktoré sa datujú do obdobia spred druhej svetovej vojny. Potom je obdobie končiace sedemdesiatymi rokmi a ďalšie s vecami, ktoré sa bežne objavovali až do roku 1989.
Keď k nám prídu dnešní päťdesiatnici, pripomína im to mladosť. Sú tu však aj predmety s oveľa skorším dátumom a k tomu celý samostatný archív historických písomností, ktoré už ani nemáme kde vystavovať.
Dominantné sú najmä staré autá a motorky. K čomu máte najbližší vzťah?
Ako motorkárska rodina si veľmi vážime najmä staré motorky. Už štvrtá generácia u nás jazdí. Potom sú to nákladné autá, pretože sme aj kamiónová firma, tak to máme v krvi. Ale neskončili sme len pri tom.
Zbierame všetky predmety, ktoré pripomínajú určité obdobia v našej staršej i novšej histórii. Chceli sme, aby to bolo múzeum pre všetkých. Nie každý ide po autách.
Niekto si nájde spomienku v starej hračke, iný v uniforme, ďalších zaujmú bojové vozidlá alebo obyčajné žehličky, tašky, karty, peniaze a takto by som mohol pokračovať ešte veľmi dlho a aj tak by som na veľa drobností zabudol.
Aké zaujímavosti sa tu dajú nájsť?
Napríklad motorka Nanuk, upravená Jawa 350, s výrazným vzhľadom. Bola súčasťou flotily motocyklov, ktoré sprevádzali v socializme prezidentov Československa a používali sa aj pri výnimočných udalostiach. Vyrobilo sa len dvadsaťšesť kusov. Na Slovensku ostali dve. Jedna je u nás, druhá v Bratislave. Bola to ťažko zvládnuteľná motorka, ktorú nevedel každý dobre ovládať. Hovorí sa, že policajt, ktorý na nej jazdil, sa nikdy nevrátil s celou motorkou.
Svojho koňa takmer utýral na smrť. Ľudia o tom vedeli, vyčíňaniu páchateľa sa len prizerali Čítajte Máme tiež Škodu 420 Standard, polokabriolet, ktorý patrí medzi skvosty automobilovej histórie. Vyrobili sa len štyri kusy, dochovali sa dva a jeden máme my.
Alebo Talbot s radovým šesťvalcom z roku 1926, na ktorom sa pretekalo v Le Mans. Zatiaľ je nepojazdný a chvíľu našim mechanikom potrvá, kým sa bude lesknúť v plnej nádhere. V depozitári máme desiatky vozidiel z rôznych období, ktoré na svoje druhé narodenie ešte len čakajú. Je to mimoriadne náročné a nákladné.
Motocykel Manet, dvojtaktný jednovalec s dvomi piestami uloženými za sebou, ktorý sa vyrábal u nás v Považských strojárňach medzi rokmi 1947 a 1951 je tu v múzeu ďalšou našou srdcovkou a zároveň pokladom. Bol to prvý stroj, ktorý pri sériovej výrobe využíval metalizovaný lak, kombináciu striebrenky a modrej farby, známej ako letecká modrá.
