BOJNICE. Nultý ročník Šafranového šachového turnaja o pohár primátora Bojníc, ktorý sa konal v rámci otvorenia letnej turistickej sezóny, prilákal do kúpeľného mesta viac ako šesťdesiat hráčov všetkých vekových kategórií z rôznych kútov Slovenska.
Vyvrcholením turnaja bola hra so živými figúrkami, ktoré povzbudzovali svojich hráčov a bavili obecenstvo. V zaplnenej sále kultúrneho centra nastúpil proti štyridsaťštyriročnému skúsenému hráčovi len osemročný šachový talent.
Turnaj sledoval pozorným okom Martin Dobrotka, medzinárodný šachový rozhodca, hráč a zároveň šéf prievidzského šachového klubu. Súťažilo sa v dvoch kategóriách, do pätnásť rokov a nad touto hranicou, bez akéhokoľvek obmedzenia veku.
„Ide o šachový turnaj pre široké masy, ktorý je určený skôr pre zábavu. I napriek tomu máme mimoriadne vysokú účasť, je tu viac ako šesťdesiat hráčov,“ doplnil.
Hra ich učí logicky myslieť
Úvodnú časť turnaja pri troch desiatkach šachovníc absolvovali hráči v niekoľkých po sebe idúcich kolách. Ich sústredené pohľady nedokázali vyviesť z konceptu ani zvuky neustále klikajúcich časomier a zvedavci, ktorí sa pri stolíkoch zastavovali počas celého dňa.

Alexander Hloška z Levíc má 14 rokov a kráľovskú hru objavil už pred tromi rokmi, ale aktívne sa jej začal venovať len pred piatimi mesiacmi.
„Baví ma rozmýšľať a mám rád logické hry takže to, že sa venujem práve šachu je svojim spôsobom tiež logické,“ uviedol.
O rok mladšieho Matúša Bučka z Piešťan priviedol k šachovnici jeho ujo a na turnaji v Bojniciach zatiaľ jednu partiu vyhral a v druhej remizoval.
„Je to tak trochu o nervozite i zábave zároveň, hlavne ten čas. Hrá sa švajčiarsky systém sedem kôl na desať minút plus tri sekundy na každý ťah,“ dodal.
Andrej Hric má sedemnásť, pochádza zo Zlatých Moraviec a šach mu pred tromi rokmi ukázal jeho dedko.
„Na šachu ma najviac fascinuje stratégia hry, jej hĺbka a najrôznejšie koncepty, ktorými sa v nej dá uberať. Byť lepším nie je vôbec jednoduché, treba veľa hrať a aj študovať hru,“ dodal.
Pavel Zemanovič, 72-ročný šachista z Bojníc začínal s figúrkami ako desaťročný, pár rokov hrával, potom si dal štyridsaťročnú pauzu aby opäť našiel cestu k šachovnici.

Eduard Sokol má tiež po sedemdesiatke, ale šachu sa venuje od detstva. Len pár rokov sa s priateľmi nestretával, inak hrá vždy keď sa dá.
„Na šachu je najúžasnejšie, že si ho môže na tejto úrovni zahrať každý s každým a nikto tu nerieši ich ani náš vek,“ uzavrel.
Živý šach zabavil všetkých
Víťazom turnaja sa stal Mário Garban z Prievidze, ktorý prenechal miesto pri živej šachovnici druhému v poradí, rovnako Prievidžanovi, Milanovi Košovi.
„Mojim súperom bude tretí Prievidžan Marko Mendel, síce len osemročný chlapec, ale veľký talent. Budem naňho hrať opatrne, lebo je fakt dobrý, i napriek svojmu veku,“ uviedol Koša.
Markove schopnosti sú podľa jeho slov pre skúseného hráča viditeľné už na prvý pohľad. Má len osem, šach hrá od piatich, nechýba mu sebavedomie, má rýchle reakcie, dobré kombinačné videnie a najmä koncovky rieši ako vyzretý hráč.
„Myslím si, že mám talent a teraz sa na tom snažím pracovať. Hrávam skoro každý deň na počítači s kamarátmi a výsledok dnešného živého finále odhadujem na remízu,“ prezradil Marko krátko pred partiou.
Živé figúrky priviedli na obrovskú šachovnicu, ktorá zabrala takmer polovicu sály dvaja heroldi v preklade navádzači. Šachisti sedeli na pódiu a ťahali klasickými figúrkami. Jednotlivé ťahy oznamoval heroldom rozhodca a tí potom presúvali ich živé kópie.

Po prvých ťahoch sa živý šach osmelil a začal svojich hráčov povzbudzovať. Najskôr len sem-tam, ale s pribúdajúcim časom oveľa mohutnejšie a zborovo. V závere to už boli nebojácne výkriky komentujúce akýkoľvek pohyb súpera na šachovnici.
Po viac ako hodinovom a mimoriadne dramatickom súboji zvíťazil hráč s čiernymi figúrkami, Milan Koša.
Primátor Bojníc Ladislav Smatana ocenil, že tento spontánny nápad so živým šachom zaujal a tak už pri nultom ročníku si vlastne sám vypýtal svoje ďalšie pokračovanie, možno ešte v tomto roku.