Novela zákona o odpadoch nadobudla účinnosť 1. januára tohto roku, s výnimkou paragrafov, hovoriacich o povinnostiach výrobcov elektrozariadení, ich distribútorov a predajcov, o oprávneniach spotrebiteľov, povinnostiach spracovateľov elektroodpadu, nakladaní s elektroodpadom z domácností, o príspevku do recyklačného fondu za elektrozariadenia a pod. Tieto sú v platnosti len niekoľko dní, presnejšie od 13. augusta tohto roku. Určite však nie sú novinkou. O príspevku do recyklačného fondu sa hovorí dlhší čas, najmä v súvislosti so zvýšením cien tzv. bielej techniky a ostatných ektrozariadení práve o sumu, ktorú ich výrobca musí do spomínaného fondu odvádzať. Novinkou je aj spätný odber elektrozariadení z domácností pri predaji nového elektrozariadenia na výmennom základe, teda kus za kus. Zrozumiteľnejšie povedané, ak kupujete novú chladničku predávajúci je povinný od vás bezplatne prevziať starú, nepoužívanú.
Niekoľko dní po nadobudnutí účinnosti tejto časti zákona o odpadoch sme sa vybrali do ulíc a navštívili veľké predajné domy rôznych elektrospotrebičov. Zaujímalo nás, ako sú pripravení, či majú dostatok priestorov na zber starých výrobkov, či sa ich zvoz pýtajú od spotrebiteľov poplatky.
Poplatok do recyklačného fondu by sa mal prejaviť na cene konkrétneho výrobku. V troch zo štyroch oslovených obchodných spoločností zatiaľ nemenili ani cenu elektrospotrebičov. Ešte majú v predajniach a v skladoch výrobky, vyrobené pred 13. augustom 2005. Neuvažujú ani so spoplatnením odvozu starých výrobkov, samozrejme, ak dovezú zákazníkovi nový. Prekvapil nás poznatok z jednej predajne – a to, že museli upozorniť jedného záujemcu o odvoz chladničky, aby ju najskôr zbavil nečistôt. 
Veľký predajcovia nemajú problémy ani so skladovaním zozbieraných výrobkov, nepríjemné situácie to však môže spôsobiť malým, v menších predajniach. Zistili sme dokonca, a to v dvoch prípadoch, že obchodníci sú ochotní prevziať starú chladničku, či pračku aj vtedy, ak občan nekupuje nový výrobok. Samozrejme, vtedy je už potrebné za túto službu zaplatiť. Je to skutočne ústretový krok voči občanom. Azda už každý z nás okúsil peripetie, keď vymieňal v domácnosti bielu techniku a musel hľadať spôsob, ako tú starú dopraviť na zberné miesto. Disponujú nimi však vo väčšine prípadov len mestá, v obciach musia počkať, kým obecné úrady v rámci jarného a jesenného upratovania pristavia aj veľkoobjemové kontajnery. I keď podľa zákona, o ktorom hovoríme, sa musí aj takýto odpad separovať, čo koniec koncov už v našom regióne mnohí praktizujú.
Trochu inú situáciu sme zaregistrovali u štvrtého veľkého predajcu elektrospotrebičov. Na viditeľných miestach je uvedená výška poplatkov do recyklačného fondu. Napríklad za chladničku je to 500 korún, za drobný elektrospotrebič desať. Zákazníkovi ho však zaúčtujú len v tom prípade, ak výrobca do ceny výrobku nezapočíta poplatok za recykláciu, ale obchodníkom ho zvlášť vyfakturuje.
Zväčša sme sa stretli s názormi , že v tejto oblasti ešte panuje chaos, obchodníci počítajú, že sa všetko utrasie tak do konca roka, vtedy už budú známe azda všetky pravidlá. Dnes totiž ešte nie je známe, na ktoré výrobky sa recyklačný poplatok vzťahuje a na ktoré nie. V zákone sa hovorí o elektroodpade z domácností, elektrozariadeniach, v stati venovanej recyklačnému fondu o elektrických a elektronických zariadeniach.
Priamo v predajniach sme oslovili aj niekoľkých zákazníkov. Názory na poplatky do recyklačného fondu sa rôznili. Niektorí súhlasili, iní sa domnievali, že by ich mal v plnej výške znášať výrobca, ďalší hundrali, že tí navrchu, vždy nájdu spôsob, ako chudobným ukrojiť už i tak z tenkého krajca. Jedno je však neodškriepiteľné – spracovávaniu odpadu, teda i toho majúceho predponu elektro, je potrebné venovať stále väčšiu pozornosť. Inak by sa naša krajina veľmi rýchlo mohla zmeniť na jedno veľké smetisko.
