BOJNICE. Požiar Bojnického zámku z roku 1950 patrí medzi najtragickejšie udalosti v histórii tohto ikonického miesta.
V piatok 9. mája uplynulo 75 rokov od tejto kultúrnej katastrofy, ktorá takmer zničila celú pamiatku.
Pri tejto príležitosti múzeum zverejnilo originál situačného náčrtu z policajného vyšetrovania, ktorý zachytáva postupnosť rozširovania ohňa z komína pod tŕňovou korunou na strechu citadely na ostatné strešné objekty.
Počas obdobia politických procesov, sa pôvodne objavili aj náznaky, ktoré smerovali k podozreniu z úkladov voči vtedajšiemu režimu. Napokon však vyšetrovatelia skonštatovali, že požiar bol výsledkom neodbornej manipulácie pri čistení komína.
Ohňu stačili štyri hodiny
„Firma Stavoprojekt, bývalé projekčné oddelenie firmy Baťa, ktorá mala dočasne sídliť v zámockých priestoroch, sa rozhodla sprevádzkovať kachlovú pec, ktorá nebola už desaťročia používaná. Robotníci sa najprv pokúsili komíny vyčistiť mechanicky. Keď to nešlo, použili oheň a iskry z prepchávaného komína skazu odštartovali, “ uviedol regionálny historik a archivár zámku Erik Kližan.
Požiar bojnického zámku bol nevídanou tragédiou. Rozplakal celé mesto (FOTO+VIDEO) Čítajte Oheň sa veľmi rýchlo rozšíril a začal pustošiť nielen strechu citadely, ktorá bola pokrytá dreveným šindľom, ale aj všetky tri zámocké veže, ktoré boli taktiež drevené.
Oheň postupne zničil strechy a všetky vrchné časti zámku, pričom sa zámok ocitol v plameňoch.
Požiar vznikol krátko po deviatej hodine ráno a trval až do popoludnia, kedy ho o jednej lokalizovali. Záchranné práce však pokračovali ešte niekoľko dní.
„Ako vyplýva z dokumentov, na hasení sa podieľalo 21 hasičských zborov nielen z Bojníc, ale aj z okolitých dedín, Prievidze, Partizánskeho a dokonca až z Nitry. Kuriozitou bol zásah dobrovoľných hasičov zložených zo zaistených politických väzňov z nováckeho tábora,“ doplnil Kližan.
Bojnický zámok už raz vyhorel. Hasiči si trénovali jeho záchranu, pomohli aj uviaznutým deťom Čítajte Požiar si vyžiadal dve vážne a niekoľko ľahších zranení. Celková škoda sa vyšplhala na približne dvanásť miliónov korún.
Vďaka poisteniu a finančnej pomoci z rôznych zdrojov, vrátane osobnej iniciatívy vtedajšieho povereníka vnútra a predsedu nitrianskeho krajského národného výboru Jozefa Lietavca, bolo možné obnovu zámku začať rýchlo.
Zámok ako srdce regiónu
„Obyvatelia Bojníc sa zomkli. Na druhý deň po požiari napísali memorandum, ktoré poslali prezidentovi, vláde aj parlamentu. Žiadali, aby bol zámok využívaný výhradne na kultúrne účely, ako múzeum. Naplnil sa tak pôvodný zámer grófa Pálfiho, ktorý chcel zámok sprístupniť verejnosti,“ dodal.
Bojnická Čajka je tri roky v strate, kúpele premýšľajú, či ju otvoria. Bojujú aj iné kúpaliská v regióne Čítajte Bojnický zámok, ktorý bol vnímaný ako srdce mesta a celého regiónu zasial medzi obyvateľov Bojníc smútok a nepredstaviteľnú stratu, ale zároveň spustil vlnu iniciatív na jeho záchranu a obnovenie, ktorá vyvrcholila už nasledujúci rok. Opäť ho otvorili 2. septembra 1951.
Požiar bol vyšetrený a pôvodne boli obvinení dvaja zamestnanci firmy Stavoprojekt, architekt František Fakenberg a jeho kolega František Nagel. V politicky napätej atmosfére päťdesiatych rokov boli nespravodlivo stíhaní.
Neskôr však vyšetrovanie preukázalo, že išlo o nehodu spôsobenú neopatrným a neodborným prepchávaním komína.
Torzo sedemstoročnej lipy kráľa Mateja má miniatúrneho potomka. Vystavujú ho pod Bojnickým zámkom Čítajte
