Slovensko patrí ku krajinám s najnižším počtom prípadov infekcie HIV, ale zároveň k štátom, kde sú pacienti s týmto vírusom výrazne stigmatizovaní nielen v spoločnosti, ale aj v zdravotníctve.
Pre ľudí s vírusom u nás platia prísne povinnosti, od ktorých už mnohé štáty upustili. Dnes ide o dobre liečiteľné ochorenie, ktoré je možné dostať pod kontrolu.
Ochorenie, ktoré sa dodnes mylne spája s homosexuálnou orientáciou, malo do konca minulého roka na Slovensku 1648 pacientov, pribudlo okolo 150 nových prípadov.
Koho ohrozuje, ako sa prejavuje, kde je možné sa dať otestovať, ale aj o najčastejších mýtoch spájajúcich sa s HIV hovorili počas dňa otvorených dverí v Galérii Jabloň v Prievidzi DANICA VALKOVIČOVÁ STANEKOVÁ , ktorá tridsať rokov pôsobila v Národnom referenčnom centre pre HIV/AIDS v Bratislave a JÁN KOLLER, riaditeľ občianskeho združenia HIV/AIDS Slovensko.
Diskusia Otvorene o HIV v Prievidzi. (zdroj: Jana Wurstová)Ako je na tom Slovensko s výskytom vírusu HIV?
DANICA VALKOVIČOVÁ STANEKOVÁ: Slovensko patrí ku krajinám s najnižším počtom prípadov infekcie HIV, ale od roku 2020 sme zaznamenali rastúci počet najmä v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Z vyše dvesto nových prípadov bola polovica ľudí z Ukrajiny, išlo však o pacientov nastavených na liečbu, ktorí nikoho neohrozovali a väčšina z nich sa už vrátila domov.
Vlani pribudlo približne 150 nových prípadov za rok a počty postupne klesajú.
Aké u nás platia pre pacientov povinnosti ?
JÁN KOLLER: Na Slovensku platí zákon, že pacienti musia hlásiť svoju diagnózu v zdravotníctve a svojim sexuálnym partnerom napriek tomu, že sa liečia, sú neinfekční a ochorenie majú pod kontrolou.
Naším úsilím je tento zákon aspoň trochu pozmeniť v tom, že ak je človek stabilizovaný a dlhodobo liečený, nemusel by svoju diagnózu hlásiť nikomu. Samozrejme, pokiaľ je niekto infekčný a predstavuje riziko pre svoje okolie, to neplatí.
S touto diagnózou sa spája silná stigmatizácia. Kde sa najčastejšie prejavuje?
JK: Nielen v celej spoločnosti ,ale aj v zdravotníctve. Stáva sa, že pacientov nechcú ošetriť, alebo si zdravotnícke zariadenia účtujú trojnásobnú cenu za niektoré výkony ako u ľudí, ktorí nemajú HIV. Preto sa ani nečudujem, že to pacienti niekedy nenahlásia.
Nádejný vedec bojuje o život. Zriedkavé ochorenie prišlo náhle a pripravilo ho o všetky sily Čítajte Je to tým, že lekári často nemajú dostatok informácií o tejto diagnóze. My sa snažíme najmä mladých lekárov vzdelávať, aby vedeli, že pokiaľ je pacient s HIV riadne liečený, nepredstavuje pre nich riziko a môžu ho prijať a pracovať s ním ako s každým iným pacientom.
Je Slovensko v tomto smere výnimočné?
JK: Stigmatizácia pacientov s HIV je na celom svete, aj keď v mnohých krajinách túto problematiku komunikujú aj vďaka štátu na oveľa vyššej úrovni ako u nás. Na Slovensku keď povie človek, že je gay, už sa na neho krivo pozerajú, nie ešte, keď spomenie, že je HIV pozitívny.
Štát nijako nepodporuje zvyšovanie povedomia o tomto ochorení. Ak by sme mali jeho finančnú podporu, mohli by sme sa viac venovať prevencii, pripraviť veľké skríningové akcie či distribuovať edukačné materiály. Len z dobrovoľných príspevkov to však nedokážeme zabezpečiť.
Ako sa ochorenie prejavuje?
DVS: Infekcia HIV je zradná v tom, že sa klinicky prejavuje veľmi rôznorodo. Prvé príznaky sa môžu objaviť pár týždňov po infikovaní, patria medzi ne bolesti hlavy, malátnosť, zväčšené lymfatické uzliny, čiže ide o nešpecifické príznaky.
Je zbytočné ich skúmať, dôležitejšie je uvedomiť si rizikové správanie, ako napríklad nechránený sexuálny kontakt, neveru, vnútrožilové užívanie drog a podobne. V takom prípade treba ísť čím skôr na testy, aby sa v prípade pozitívneho výsledku mohla nasadiť liečba a imunitný systém sa zregeneroval natoľko, že človek môže žiť plnohodnotný život.
Na diagnózu čakali roky, rodičom sa strácal pred očami. Filipko trpí zriedkavým syndrómom Čítajte Kde je možné sa dať otestovať?
DVS: Anonymné bezplatné testovanie ponúkajú úrady verejného zdravotníctva, národné referenčné centrum v Bratislave a rôzne mimovládne organizácie.
Čo môže vírus spôsobiť človeku, ktorý sa nelieči?
DVS: Napáda bunky imunitného systému a u pacienta dochádza k poklesu imunity, môže následne ochorieť na inú infekciu, ktorú zdravý organizmus bežne zvládne. Taktiež sa môžu objaviť autoimunitné či nádorové ochorenia a toto štádium sa už označuje ako AIDS. Je to súbor klinických príznakov, kedy je imunita veľmi slabá a pacientovi sa už nedá pomôcť.
Do takého štádia sa však už vďaka medicínskemu pokroku ľudia nemusia dostať. Aké sú dnes možnosti liečby?
DVS: Zvládanie liečby je dnes na úplne inej úrovni ako v minulosti, keď boli možnosti obmedzené a stretávali sme sa s naozaj tragickými prípadmi pacientov. Ľudia pri stanovení diagnózy plakali, niektorí mali depresívne stavy, dokonca samovražedné sklony.
Dnes už vedia, že keď sa ochorenie včas podchytí, dá sa úspešne udržiavať v stave, kedy o ňom pacient prakticky ani nevie. Pacienti majú oveľa vyššiu šancu viesť plnohodnotný život ako kedysi. Dôležité je presvedčiť ich, že majú nádej a môžu ďalej žiť.
Moderná medicína má k dispozícii viacero skupín liekov, ktoré dokážu vírus úspešne tlmiť a zabraňujú mu šíriť sa. Liečba vírusu je plne hradená zo zdravotného poistenia.
Dá sa teda povedať, že vírus už dnes nie je takou hrozbou ako kedysi?
