BOJNICE. Výstava bonsajov pod Bojnickým zámkom, priamo na dvore rodinného domu vnučky záhradníka grófa Pálfiho nie je len o rastlinách. Je to cesta do sveta trpezlivosti, disciplíny a dokonalosti, plná výnimočných príbehov viacerých z nich.
Fascinujúci svet japonského umenia miniaturizácie stromov a ich pestovania v miskách predstavujú piati členovia prievidzského bonsaj klubu počas májových víkendov. Medzi unikáty patria viaceré z nich nielen pre svoj vzhľad, ale aj vek a druh dreviny.
„Som veľmi rada, že sa u nás v záhrade aj tento rok opäť objavili nádherné bonsaje. Sama vlastním síce len jeden, ktorý priniesol môj otec, ale starý otec bol viac ako štyridsať rokov zámockým záhradníkom a významne prispel k rozvoju parku,“ uviedla Beáta Hladká.
Favoritmi sú slovenské dreviny
Predsedu klubu Jaroslava Antala z Rudnianskej Lehoty v prievidzskom okrese, ktorý je jedným z vystavovateľov, zaujali miniatúry stromov na prelome tisícročí. K záľube ho priviedol jeho otec a svoj najstarší bonsaj, borovicu prebral do opatery práve po ňom.
„Po otcovi mám viacero stromov, ale mám aj veľa vlastných, ktoré som vypestoval zo semiačok alebo získal priamo z prírody. Na to, aby sa z niekoho stal odborník na bonsaje nestačí len kúpiť si hotový stromček a dať si ho ošetrovať niekým iným,“ vysvetľuje.
Hlásenia medveďov z obce neutíchajú. Tentokrát prišiel priamo k domom Čítajte Jeho favoritmi sú dreviny zo slovenskej prírody. Ako tvrdí, o všetky sa treba starať dlhodobo s rovnakou láskou. V zime ich chrániť pred mrazmi a vetrom, v lete dostatočne zavlažovať, hnojiť a striekať aj proti škodcom.
„Veľa ľudí si myslí, že pre bonsaje je ich neustále udržiavanie trápením. Vôbec to nie je pravda. Dávame im všetko, čo potrebujú. Keď sú v rovnováhe, sú krásne a silné. Na výstave mám aj smrekovec, na ktorý som obzvlášť hrdý,“ doplnil.
