Celý futbalový život bol stopérom. Okrem krátkeho hosťovania verný jednému klubu. Tréner ho z núdze posunul na hrot, on sa mu odvďačil jedenástimi gólmi v priebehu 210 minút. A to všetko v 37 rokoch: Pavel Kolodzej z TJ Baník Sebedražie.
Sebedražie sa v odvetnej časti VII. Futbalovej ligy trochu pomalšie rozbiehalo. Z prvých piatich stretnutí ste vyťažili štyri body, duel s béčkom Lehoty vás ale naštartoval...
Jarnú časť sme nezačali najlepšie, pretože nás oslabili zranenia a povinnosti mimo futbalu kľúčových hráčov. Zostavu musel tréner tieto zápasy rôzne zliepať. O to viac sme sa preto tešili na duel s Lehotou B, keďže bola hlavná kostra mužstva konečne kompletná.
Zápas som začal v útoku a do 15 minúty som po skvelých prihrávkach od spoluhráčov dal dva góly. Po pol hodine sa nám však zranil stopér, tak zvyšok zápasu som odohral na mojom poste stopéra. Víťazstvo s Lehotou nás nabudilo, čo prispelo k nevídanej otočke zápasu v Nedožeroch a následnému výsledku 5:0 s Handlovou.
Za posledné tri zápasy ste loptu poslali do siete jedenásťkrát. Skvelý výkon na hráča, ktorý je na vrchole kariéry, nie to, keď má 37 rokov ako vy.
Vek je len číslo (úsmev). Dať v zápase päť gólov a v ďalšom štyri sa nestáva často, o to viac ma to teší. Ale futbal je kolektívny šport a výsledky sú obrazom práce celého mužstva. Ja nie som typ, ktorý sa veľmi zaujíma o štatistiky jednotlivca v mužstve a celkovo vo futbale.

Prezraďte, našli ste v kabíne nejaký recept na ostrostrelca? Čo sa udialo, že vám to tam teraz tak padá?
Ako to už býva v mužskom kolektíve, niektorí spoluhráči to pripisujú domácej práci mojej manželky (úsmev) a pýtajú si tajný recept (úsmev). Z môjho pohľadu je to v prvom rade zmena postu zo stopéra na útočníka, potom práca spoluhráčov a určite aj nejaké to futbalové šťastie.
Začínajú spoluhráči hrať viac na vás?
Určite nie, skôr si myslím, že mám šťastie byť na správnom mieste a darí sa mi šance premieňať.
Góly dávate najčastejšie ako?
Väčšinou pravačkou.
Čo je možno vašou najsilnejšou stránkou?
To, že som víťazný typ a veľmi kritický na seba, čo mi nedovoľuje hrať v zápase na pol plynu.
Spomínali ste, že ste nehrali stále v útoku, vaša naturálna pozícia je teda stopér?
Áno, celý môj futbalový život som hral stopéra, tam som doma. Aktuálna situácia v dedinských mužstvách je však zložitá, hráčov je málo a mužstvá ako Sebedražie, v ktorých sa hráči neplatia, majú častokrát problém postaviť základnú jedenástku. Posledné tri zápasy nám chýbal útočník, tak ma tréner posunul na tento post a mne sa podarilo dať pár gólov.
Počul som o vás, že ste mali ponuky z iných tímov, aj vyšších líg, vy ste ale chceli ostať v Sebedraží najmä kvôli atmosfére v kabíne.
Kabínu ako je tu by som doprial každému mužstvu. S väčšinou hráčov sme výborní priatelia už dve dekády a to nielen na ihrisku, ale aj v osobnom živote a to z nás robí veľkou rodinou. Futbal v Sebedraží mi priniesol do života skvelých ľudí a množstvo nezabudnuteľných zážitkov, začo im ďakujem.


