Teplota vzduchu pod jedenásť stupňov, občas atakujúc nulu, vody od 1,7 do približne sedem a pol. Sneh, dážď , vietor, slnko, vo vode ľad či vlny – aj takéto sú bežné podmienky na pretekoch Slovenského pohára v zimnom plávaní.
Najlepšie by o tom vedela rozprávať Katarína Hošeková, ktorá absolvovala celú jeho sériu a po dvoch druhých miestach sa tentoraz tešila z majstrovského titulu v kategórii ženy 40 – 55. Rovnako ako Radka Juríkova medzi juniormi.
Bazénová, diaľková i zimná plavkyňa
„Bol to môj prvý ročník. Najskôr som začala kratšími traťami, po novom roku, keď som skúsila tie dlhšie, ma to začalo viac a viac baviť. A chytilo ma to až tak, že som si tento rok vyplávala aj najdlhšiu disciplínu – 1000 metrov,“ uviedla mladá, ešte len 16-ročná R. Juríková, ktorá svoju druhú sezónu v zimnom plávaní zakončila najlepšie, ako mohla.
Bratislavské „peklo“
Ešte o jeden ročník viac ich má na svojom konte Katarína Hošeková. Členka klubu Prievidzských ľadových medveďov pritom absolvovala všetkých desať pretekov (ako jedna zo šestice) vrátane tých na Seneckých jazerách, Domaši, Striebornom jazere či rybníku pri Opatovciach.
Najnáročnejší však bol podľa nej určite ten na Zlatých pieskoch. „Bola tam najchladnejšia voda, mala len 1,7 stupňa. Aj podmienky boli drsné – fúkal vietor a teplomer ukazoval 1 stupeň nad nulou. Navyše, museli sme hodinu čakať, kým z vytýčenej trate rozoženú gumenými člnmi ľad,“ vykreslila bratislavské „peklo“ K. Hošeková.
Ako dodala, keď má voda pod štyri stupne, maximálna doba pobytu v nej je, podľa pravidiel, len 22 minút. „Keďže juniori majú časový limit ešte kratší, Radka plávala 500 metrov, ja som sa rozhodla pre 750. Vedela som, že kilometer za ten čas asi nedám, lebo čím je voda chladnejšia, tým viac svaly tuhnú a vaša rýchlosť klesá,“ opísala, ako reaguje telo v ľadovej vode, plavkyňa.

Posledné preteky si užívala
Tá mala, mimochodom, zo svojho celkového víťazstva veľkú radosť. Vedela o ňom už pred poslednými pretekmi, takže si vo Veľkých Košariskách užívala krásu čistého jazera.
„A ten pocit? To sa ani nedá opísať. Človek to musí milovať, aby cestoval po celom Slovensku na to, aby si zaplával 25 minút v ľadovej vode,“ vyznala sa K. Hošeková, podľa ktorej jej však energiu dodáva komunita, ktorá si navzájom pomáha. Tak vo vode, ako i po doplávaní si navzájom kontrolujú svoj zdravotný stav. A určite nie sú konkurenti, ale priatelia. V tíme či medzi tímami.
V pláne hlavne Lipno
Ak by niekto čakal, že ľadových medveďov v lete do vody nedostanete, mýlil by sa. Tie prievidzské sa napríklad chystajú na Jarnú hodinovku na Podhradskom mori a tiež 24-hodinkovku na Košariskách pri Šamoríne. Tá by mala byť zároveň generálkou na Lipno. „Je to najväčší ultramaratón v strednej Európe. Vlani som zdolala polovičnú, 16-kilometrovú trať, tento rok by som to chcela vyskúšať preplávať celých 33 kilometrov,“ dodala k zámerom K. Hošeková, ktorá na Šumavu vycestuje aj s kamarátmi z klubu. A, samozrejme, s Radkou.

