BOJNICE. Jedna trojka z prírodopisu dokáže človeku zmeniť život. Presne to sa stalo Bojničanovi MAROŠOVI BAROKOVI, dnes 50-ročnému uznávanému odborníkovi a znalcovi v oblasti geológie a drahých kameňov.
Keď v siedmej triede základnej školy dostal nečakanú známku, rozhodol sa, že prírodné vedy zvládne ako málokto. Dnes je uznávaným odborníkom a znalcom v obore a v Bojniciach má jedinečné geologické múzeum.
V jeho zbierke je viac ako päťdesiattisíc minerálov, hornín, drahých kameňov a skamenelín. Môže sa pochváliť aj meteoritom z Mesiaca, uhlím z Titaniku či najväčším syntetickým rubínom v Európe s dĺžkou 29 centimetrov.
Čerešničkou v jeho unikátnej zbierke je odteraz aj ďalší poklad. Za socializmu dlhé desaťročia prísne utajované zariadenie, ktoré vyrába umelé zafíry. Práve táto kolóna bola aj jednou z tých, ktoré vyrobili priehľadný zafír s priemerom asi desať centimetrov.
V sobotu 12. apríla to bude presne 64 rokov, čo Gagarin ako prvý človek obletel Zem. Počas 108 minútového letu z modulu Vostok 1 cez špeciálne okná, vyrobené z umelého zafíru v Československu, po prvý raz pozrel na našu planétu z vesmíru.
O tejto jedinečnej technológii a svojej celoživotnej vášni nám porozprával Maroš Barok.
Ako ste sa dostali k takémuto unikátnemu zariadeniu?
Bola to kombinácia dlhoročných kontaktov, kamarátstiev a šťastia. Podarilo sa mi skontaktovať s bývalou chemičkou, ktorá mala ešte posledné zvyšky tejto technológie.
Z týchto dielov sme postavili celú jednu funkčnú kolónu, zariadenie na výrobu umelých drahokamov, presnejšie zafírov, ktoré sa použili aj pri lete Gagarina. Myslím si, že je to jediný takto zachovaný a funkčný stroj v celej Európe.
Čo to vlastne je za stroj a ako funguje?
Ide o Verneuilovu kolónu. Výsledný produkt, ktorý v podstate upečie, vyzerá ako taký valček, ktorý môže mať podľa veľkosti piecky rôzne rozmery. V špeciálnej piecke sa pri veľmi vysokých teplotách taví práškový oxid hlinitý a po kvapkách sa vytvára kryštál, takzvaný syntetický zafír.
Vďaka rôznym prímesiam môžeme meniť aj farbu kryštálu, od čírej cez modrú až po ružovú ale aj mnohé ďalšie odtiene.
Prečo bolo dôležité použiť práve takýto materiál na okná vesmírneho modulu a nie sklo?
Sklo je krehké, mäkké a neodoláva vysokým teplotám. Zafír je extrémne tvrdý, odolný voči mechanickému poškodeniu aj teplu, hneď po diamante je to najtvrdší prírodný materiál. Preto bol ideálnou voľbou pre priezory Vostoku 1.
Ako dlho trvá výroba takéhoto zafírového kryštálu?
Záleží na veľkosti a type. Približne desaťcentimetrový číry kryštál sa vyprodukuje asi za desať až dvanásť hodín. Je to pomalý a precízny proces. Výsledok je však unikátny.
Akú hodnotu majú dnes takéto syntetické kryštály?
Cena sa pohybuje okolo tisíc dolárov za kilogram. Ale ich najväčšia hodnota je technologická. Používajú sa tam, kde prírodné materiály nestačia, napríklad v optike, pri výrobe ložísk, v elektronike a aj v šperkárstve.
Kde všade sa tieto materiály dnes ešte využívajú?
Predovšetkým v priemysle, na výrobu abrazívnych práškov, v optických prístrojoch, na podkladové doštičky pod svetelné zdroje alebo v ložiskách. Vďaka svojej tvrdosti a odolnosti majú veľmi široké využitie.
Vaše múzeum je plné unikátov, ako dlho sa tomu už venujete?
Základ tvorili minerály zo Slovenska. Som odchovanec Banskej Štiavnice. Postupne som prešiel celú Európu, časť Ázie aj Afriku a opäť sa chystám do sveta. Zatiaľ ma nezlákala Amerika ani Austrália.

Čo bol ten moment, keď ste sa rozhodli, že sa stanete znalcom kameňov?
Paradoxne, trojka z prírodopisu v siedmej triede. Nepripravil som sa na tému magmatická činnosť a minerály. Tá trojka ma naštartovala a povedal som si, že sa do toho pustím a že prírodu ovládnem lepšie, než ktokoľvek iný.
Je v tejto zbierke niekde aj koniec alebo to bude rásť ďalej?
Koniec asi neexistuje. Každý zberateľ je svojím spôsobom trochu blázon. Zbierka je ako živý organizmus, rastie a vyvíja sa stále. Predať by som to vedel asi len v prípade, že by bolo treba zachrániť niekoho blízkeho. Inak je to srdcová záležitosť na celý život.