HORNÁ NITRA. Kým bežní ľudia vnímajú vlaky len ako prostriedok dopravy, pre nich sú lokomotívy a súpravy vlakov umeleckým objektom. Nadšenci železničnej fotografie trávia hodiny v teréne, sledujú grafikon, svetlo a čakajú na dokonalý záber.
Fotografi vlakov sú ľudia, ktorí milujú železnicu. Niektorí z nich pracujú priamo na trati, iní sú čistí fanúšikovia. Ich cieľom je odfotiť zaujímavé súpravy, rušne alebo netradičné vlaky a potom si zábery medzi sebou zdieľať.
Parná nádhera (zdroj: M.V. Vlaky.net)Moderné súpravy síce jazdia častejšie, ale pre fotografov nie sú až také zaujímavé. Omnoho viac ich priťahujú staré mašiny a historické zostavy, ktoré na trati stretávajú čoraz zriedkavejšie. Zachytiť ich v správnom momente je výzvou a zároveň veľkou poctou.
Základom je dobré miesto
Na Slovensku ich nie je veľa, no sú pevnou komunitou, ktorú spája vášeň, vytrvalosť a obrovská dávka trpezlivosti. Na stránke venovanej vlakom a všetkému, čo s nimi súvisí, diskutujú len pod svojimi krstnými menami, prípadne prezývkami.
„Nemáme záujem sa prezentovať inak, takto nám to stačí. Nie každý môže to, čo robíme, chápať tak ako my a svojim spôsobom je to pre nás určitá ochrana, tak radšej zostávame v anonymite. Navzájom sa však viacerí poznáme aj osobne,“ vysvetľuje Braňo.
Na moste (zdroj: M.V. Vlaky.net)Hovorí, že fanúšikom železnice je od detstva. Vlaky ho fascinujú celý život a časom k tomu pridal aj fotografiu. Najradšej zachytáva staré stroje alebo zaujímavé súpravy v peknej krajine. Nie je to až tak uletené, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať, pretože v tom podľa neho nie sú sami.
„Svet je plný nadšencov ako sme my aj v rôznych iných oblastiach. Poznám kolegu, ktorý fotil kombajny a traktory, keď sa žalo. Iného spolužiaka zase bavili lietadlá. Každý si môže nájsť to svoje, čo ho najviac zaujíma,“ pridáva sa Patrik.
V oblakoch (zdroj: M.V. Vlaky.net)Ideálny záber je podľa nich kombináciou pekného miesta, správneho svetla a zaujímavého vlaku. Musia sledovať grafikon, aby vedeli, kedy vlak pôjde, a vybrať miesto tak, aby slnko správne svietilo na vlak, nie spoza neho.
„Najcennejšie zábery vznikajú pri netradičných príležitostiach, búrkach, západoch slnka alebo počas historických jázd parných vlakov. Zábery s dramatickým pozadím sú vo svete železničnej fotografie obzvlášť cenené,“ tvrdia zhodne.
Pod hradom (zdroj: M.V. Vlaky.net)Mimoriadne zaujímavým priestorom sú podľa nich najmä zákruty, mosty, otvorené lúky či hory, ktoré poskytujú dokonalé kulisy. Vlak musí byť navyše pekne osvetlený, aby naplno vynikla jeho krása.
Vlaky fotia aj vo svete
„Tých vážnejších fotografov je podľa mňa okolo štyridsať. Ak prirátame aj mladších nadšencov s mobilmi, počet stúpa k stovke. V zahraničí, hlavne v Čechách, je komunita ešte väčšia, ale nás, čo to robíme so zrkadlovkami a serióznejšie, je menej, dopĺňa Braňo.
Majú vlastnú stránku, kde sa môže prezentovať každý, koho vlaky zaujímajú. Podobní nadšenci sú podľa ich slov v rôznych krajinách sveta. Neprezentujú však len fotografie. Tento záujem má oveľa širší záber, sledujú aj nové trendy v železničnej doprave, ako sú napríklad autonómne vlaky a informujú sa o tom.
„Radšej fotografujeme staré vlaky. Nové sú všade a nezdajú sa nám až také vzácne. Staré mašiny, historické parné lokomotívy alebo nákladné súpravy majú pre nás väčšiu hodnotu lebo sú už raritou,“ dodáva Patrik.
Dymová clona (zdroj: M.V. Vlaky.net)Obaja zhodne potvrdzujú, že ide aj o finančne náročný koníček. Najmä ak musia cestovať z jedného konca republiky na druhý, ale podľa nich to stojí za to. Je to aj o stretnutiach ľudí, ktorí sa môžu pri spoločnom fotografovaní porozprávať.
„Železničiari nás vnímajú rôzne. Niektorí nás berú negatívne, hlavne tí, ktorých práca na železnici nebaví. Ale nájdu sa aj takí, ktorí sa tešia, keď vidia peknú fotku. Väčšina nás vníma asi neutrálne a nestarajú sa, čo so svojím voľným časom robíme,“ konštatuje Braňo.
Pridať sa môže každý
Ich cieľom nie je nič extrémne, čo by prinášalo riziko. Skôr naopak, motivuje ich zvláštny vzťah k železnici a nadšenie, ktoré fotografiami vlakov preukazujú. Žiadne automatické systémy na koľajniciach nepoužívajú, ide len o poctivú fotku z bezpečnej vzdialenosti.
Pri jazere (zdroj: M.V. Vlaky.net)„Niektorí nás volajú blázni, ale ja sa považujem za fotografa železnice. Každý si na nás nájde vlastné pomenovanie. Existujú rôzne skupiny ľudí, ktorí sa venujú ešte čudesnejším koníčkom, sledujú napríklad trasy lietadiel a podobne,“ ozrejmil Patrik.
Keď fotia z verejného priestranstva, nepotrebujú žiadne povolenie. Ako sami zdôrazňujú, musia len dávať pozor, aby neboli v ochrannom pásme pri trati.
„Nemáme v úmysle spôsobovať niekomu problémy nedodržiavaním pravidiel, sami ich veľmi dobre poznáme. Tí, ktorí by s tým chceli začať, by ich mali poznať tiež. Určite to stojí za to pretože radosť z každého dobrého záberu je neopísateľná,“ uzatvára Braňo.
