PRIEVIDZA. Pred jeden a polstoročím položila zámožná rodina Heumannovcov v Prievidzi základ fabriky, ktorá formovala život na vtedy chudobnej hornej Nitre ešte pred vznikom baní. Začínali s výrobou ovocných destilátov, počas druhej svetovej vojny napriek židovskému pôvodu zásobovali armádu aj pracovné tábory a tajne aj formujúce sa partizánske povstanie.
Závod Carpathia najskôr preslávili pálenky a likéry, bylinné oleje, neskôr ovocné kompóty a marmelády a napokon dehydrované polievky, ktoré vyrába dodnes. V Prievidzi pri príležitosti výročia jeho založenia otvorili výstavu, ktorá dokumentuje prierez históriou a tiež vplyv fabriky na život v regióne.
Zareagovali na dopyt
Pôvod fabriky sa odvodzuje od roku 1875, kedy vznikla v Prievidzi pálenica. Založil ju vtedy 25-ročný Jozef Heumann, prvý člen rodiny, s ktorou sa spájajú dejiny podniku až do znárodnenia v roku 1940. Išlo o rodinu Židovskej národnosti, ktorá bola mimoriadne vážená aj v časoch, kedy sa byť Židom nenosilo.
„Jozef Heumann sa rýchlo a dobre zorientoval v regióne, ktorý bol veľmi chudobný a nebol v ňom žiadny priemysel. Zamyslel sa, akú surovinovú základňu v regióne má a po čom je dopyt. V tých časoch to bol v chudobných krajoch Slovenska alkohol na zabudnutie a vylepšenie si nálady počas ťažkého života,“ vysvetlil Ján Vingárik, kurátor výstavy v Hornonitrianskom múzeu v Prievidzi.
Heumann v regióne našiel bohaté ovocné sady a lesy, z ktorých využíval ovocie a tiež borovice, jedle a smreky. Získaval z nich živicu a jej spracovaním produkty, vďaka ktorým sa mu mimoriadne darilo najmä v období prvej svetovej vojny. Išlo na najmä o kolofóniu a terpentínový olej.
Ľudí vodia na miesto činu. Unikátny projekt odhaľuje príbehy obetí prievidzského gestapa Čítajte V roku 1919 sa pálenica pretransformovala na fabriku a dostala názov Carpathia. Zároveň v Prievidzi vznikla aj Veľkopálenica Jozefa Heumanna. To už bola zásluha jeho troch synov. Vo vedení Carpathie bol Július, pálenici šéfovalo jeho dvojča Max Leopold a najstarší Viliam založil v Prievidzi tehelňu, ktorá bola od roku 1917 súčasťou fabriky.
Podnik sa vtedy venoval aj spracovaniu liečivých bylín a výrobe éterických olejov. Svoje produkty vyvážal po celom Slovensku, neskôr aj do zahraničia. Výroba prešla niekoľkokrát zmenami, vždy sa prispôsobovala požiadavkám doby.
Z problémov dokázali vyťažiť
Židovská národnosť majiteľom spôsobovala potenciálne problémy najmä v období druhej svetovej vojny. Veľmi správne však pochopili situáciu a sami na seba upozornili ako na významný podnik z hľadiska dodávania potravín pre armádu či pracovné tábory.
„Obetovali svoje súkromné vlastníctvo, pretože boli arizovaní, ale zostali vo vedení podniku. Štát potreboval, aby zásobovanie fungovalo a dodávky boli plynulé, nemohol si preto dovoliť nahradiť ich niekým neskúseným,“ priblížil Vingárik.
Zlákal ju odborne riadený diskomfort. Ako jediná žena si skúsila siahnuť na dno síl Čítajte Podľa jeho slov Heumannovci prakticky stáli na dvoch stranách frontu. Oficiálne boli na strane Slovenského štátu a pri tom tajne podporovali Slovenské národné povstanie. Už pred jeho vypuknutím zásobovali potravinami neďaleké Zemianske Kostoľany, kde sa formovala povstalecká armáda.
Bratia Heumannovci si v Prievidzi postavili dom, v ktorom dnes sídli Hornonitrianske múzeum. Nikdy sa však do neho nenasťahovali, pretože na konci vojny si v ňom gestapo zriadilo väzenie, do ktorého zavlieklo a mučilo ľudí z regiónu.
Prekážali aj komunistom
Július s manželkou dožili v Prievidzi až do obdobia socializmu Max Leopold s rodinou odišli do Čile.
„Židia neboli veľmi obľúbení ani v čase socializmu, ešte väčší problém bola ich príslušnosť k buržoáznej bohatej vrstve, ktorá bola nepriateľom štátu. Po vojne bol proti nim aj fakt, že sa dobrovoľne podujali pomáhať slovenskému vojnovému štátu a komunisti potlačili ich skrytú pomoc povstaniu,“ vysvetlil Vingárik.
V tom období boli jednotlivé zložky závodu spojené, spracúvalo sa vtedy najmä ovocie, výrobu pálenky neskôr presunuli do Liptovského Mikuláša. Tým pádom v Prievidzi skončila polovica výrobného programu a bolo treba hľadať náhradu. Tou sa stali dehydrované polievky. Išlo o nový výrobok, aký sa na Slovensku dovtedy nevyrábal.
