PRIEVIDZA. ĽUDMILA BÁTOROVÁ z Veľkej Lehôtky v okrajovej časti Prievidze je odborníčka na tradičné maľovanie kraslíc. Venuje sa im už viac ako 25 rokov. Jej srdcovkou sú ľudové tradície a všetko, čo je s nimi spojené.
Pestrofarebné maľované vajíčka jej otvorili dvere do sveta. Na kontraktačnom veľtrhu v Dubaji vajíčka s jednoduchými vzormi ľudových motívov obdivovali aj bohatí šejkovia. Najviac ich šokovalo, že neboli na predaj.
Minulý rok v decembri oslávila sedemdesiatku a vôbec neľutuje, že dala košom dubajským šejkom, ktorí boli ochotní zaplatiť za jedno maľované pštrosie vajce akúkoľvek sumu. Ponúkali jej aj vlastnú predajňu v luxusnom rezorte, ale nepochodili.
K maľovaniu kraslíc sa dostala úplnou náhodou pred rokmi cez výšivky, ku ktorým ju priviedla mama. Do rúk sa jej dostala stará vlastiveda z roku 1946, v ktorej objavila vzory na tradičné zdobenie kraslíc. Vyškrabávalo sa žiletkami a bolelo to.
Odvtedy ubehli roky. Časť z nich strávila aj ako sólistka v speváckom súbore Domovina, neskôr sa starala o kroje. Ľudové umenie sa jej životom vinulo ako farebná stužka. Zlom nastal, keď sa jej narodila postihnutá dcéra a ona to takmer nezvládla. Uvedomila si, že musí niečo robiť. Oprášila starú vlastivedu a kraslice ju zachránili.
V článku sa ďalej dočítate:
- z čoho sa vyrábalo v minulosti lepidlo
- ktoré vajíčko si cení najviac
- čo všetko jej šejkovia ponúkali
Jej život je náročný, ťažký, ale zároveň plný krásy, ktorú sama tvorí. Musí zvládať starostlivosť o dcéru i koníček, ktorý sa stal nielen jej prácou, ale aj terapiou. Viac o sebe, tvorbe, šejkoch i sviatkoch jari prezradila v rozhovore.
Ako dnes vnímate Veľkonočné sviatky v porovnaní s tými spred mnohých rokov?
Je to rozhodne iné, v minulosti to bolo oveľa živšie. Pochádzam z Bojníc a tam bola Veľká noc vždy spájaná s množstvom zvykov. Napríklad hasiči zapriahli koňa do voza plného vedier s obrovským korbáčom, ktorý vytŕčal až von. Postupne chodili od domu k domu a kúpali dievčatá. Tie, ktoré stretli vonku strčili rovno pod harajku, čo bola ručná pumpa na vodu a vykúpali ich v tečúcej vode.
Zatiaľ v ňom plávajú len ryby. Mesto plánuje revitalizovať časť plážového kúpaliska Čítajte Bola to veľká zábava s kopou kriku a smiechu. Tie zvyky sa odovzdávali z pokolenia na pokolenie. Keď bolo dievča okúpané muselo na koniec korbáča priviazať stužku, ako poďakovanie za oblievačku. Kúpači od nás dostali vajíčka farbené v cibuľovej šupke, do ktorých sa vyškrabávali vzory žiletkami. Všetko sa muselo stihnúť do desiatej, lebo potom už museli chlapci slúžiť pred oltárom v kostole ako miništranti.
Aká bola vaša cesta ku krasliciam?
Bola to skôr náhoda alebo zhoda okolností. Keď sa mi narodila postihnutá dcéra, prešla som si veľmi ťažkým obdobím a začala som hľadať spôsob, ako sa vyrovnať s touto ťažkou situáciou. Pamätám si, že sa mi vrátili spomienky z detstva, keď som farbila vajíčka a vyškrabávala na nich vzory. Začala som sa tomu venovať viac a keď mi do rúk prišla stará kniha, ktorá obsahovala vzory z minulosti, rozhodla som sa túto tradíciu oživiť.
Najskôr som vyšívala a vajíčka si maľovala sama pre seba. Kvôli liekom pre dcéru a nákladom na jej liečbu som začala výšivky predávať a až oveľa neskôr sa mi podarilo rozšíriť maľovanie vajíčok aj na kurzy pre ostatných záujemcov. Pomohla mi s tým kamarátka z osvetového strediska. Chodila som po dedinách a učila ženy maľovať kraslice.
S maľovanými vajíčkami ste precestovali kus sveta, kde všade bol o ne záujem?
Bola som vo všetkých okolitých štátoch a aj v Taliansku, Chorvátsku, Fínsku, Nemecku, dokonca až v Dubaji. Naše kraslice tam boli v centre pozornosti a keďže sme ich iba ukazovali a nepredávali, vzbudzovali o to väčší záujem.
Miestni šejkovia nepoznajú nič, čo by sa nedalo kúpiť. Za maľované vajíčko pštrosa boli ochotní zaplatiť čokoľvek. Dokonca mi ponúkali priestor na predaj v exkluzívnom rezorte a tvrdili, že už za rok si naň zarobím a môže byť môj.
Chceli, aby som naučila maľovať vajíčka aj ich dubajské dievčence, ktoré by potom v tejto práci pokračovali a ja by som to len raz za mesiac chodila kontrolovať. Bolo to v roku 2018, keď som mala 64 rokov a doma postihnutú dcéru. Nemohla som to urobiť.
Zlákal ju odborne riadený diskomfort. Ako jediná žena si skúsila siahnuť na dno síl Čítajte Aké techniky farbenia sa používali v minulosti a aké sú obľúbené dnes?
V minulosti boli najviac používané prírodné farby. Jednou z najstarších techník bolo farbenie vajíčok v cibuľových šupkách. To sa robilo tak, že sa vajíčka varili v šupkách z cibule, ktoré im dávali krásnu tmavú farbu. Zvláštnou technikou bolo použitie púpavy alebo iných rastlín, ktoré sa na vajíčko natlačili, čím vznikali vzory. Dnes táto technika ešte stále existuje, aj keď je menej rozšírená.
Ďalšie techniky zahŕňajú použitie farieb zo sušených kvetov alebo z rôznych prírodných zdrojov, ako je cvikla alebo škrupiny z orechov. Používala sa aj kôra z dubov, ktorá dávala hnedú farbu a dokonca aj pomleté škridle, ktoré farbili na červenohnedo alebo popol. Keď sa na vajíčka niečo dávalo, lepidlom bola obyčajná múka s vodou.
S rozvojom technológie sa dnes začalo striekanie farbami, čo niektorí remeselníci využívajú, ale podľa mňa táto technika nezachováva tú pravú tradičnú hodnotu. Kým sa na vajíčko nanášala farba, ktorá bola prírodného pôvodu a dodávala mu nádherný, autentický vzhľad, striekané vajíčka sa mi zdajú byť skôr umelými výrobkami.
Slintačka v Bojniciach ohrozuje aj vzácne druhy, ich cena je nevyčísliteľná. Zvažujú očkovanie Čítajte Dôležité je, že stále vyučujeme deti aj staršie techniky, ktoré zahŕňajú škrabanie vajíčok, voskovanie alebo maľovanie tradičnými farbami, ktoré využívajú prírodné materiály.
