Unikátne jazero už narástlo na dvojnásobok, rovnako rýchlo v ňom rastú aj ryby

Vodu plánovali pôvodne zasypať.

Banské prepadlisko, revír ŤakovBanské prepadlisko, revír Ťakov (Zdroj: Milan Gross)

HORNÁ NITRA. V oblasti nováckeho uhoľného ložiska došlo v posledných rokoch k zaujímavému javu. Vodná plocha, dnes známa ako Laskárska mokraď, sa v priebehu deviatich rokov zdvojnásobila.

Rybári v regióne sú nadšení, jazero už roky totiž neláka len domácich lovcov, ale aj rybárskych turistov, ktorí v ňom môžu uloviť kapitálne ryby rôznych druhov, od kaprov až po dravce.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Jazero vzniklo vďaka baniam

Ako uviedla hovorkyňa Hornonitrianskych baní Adriana Siváková, tento fenomén je priamo spojený s hlbinnou ťažbou hnedého uhlia v jedenástom ťažobnom poli nováckeho ložiska.

SkryťVypnúť reklamu

"Vznik tejto vodnej plochy je dôsledkom poddolovania, ktoré spôsobilo poklesy terénu. Keď terén klesne pod hladinu spodnej vody, depresie sa prirodzene naplnia vodou. Tento proces prebieha bez potreby akéhokoľvek antropogénneho zásahu," upresnila.

Ako uviedla, mokraď vznikla v oblasti, kde sa kedysi nachádzali iba mŕtve ramená rieky Nitry a korytá vodných tokov Ťakov a Metrbos. Práve z týchto geografických podmienok pochádza jej názov, Laskárska mokraď alebo Ťakovsko-metrboská mokraď.

Rast rozlohy jazera bol priamo ovplyvnený intenzitou ťažby uhlia, ktorá prebiehala v rokoch 2009 až 2023. Keďže ťažba bola ukončená v roku 2023, rozsah vodnej plochy by sa už nemal dramaticky meniť.

Napriek tomu k menším zmenám v jej rozlohe môže dochádzať vplyvom ročných zrážok a hydrologických podmienok. Podľa najnovšieho geodetického merania zo septembra minulého roku pokrýva Laskárska mokraď plochu 37,82 hektára.

SkryťVypnúť reklamu

"Najväčšie poklesy terénu nastávajú spravidla tri mesiace po ukončení ťažby. Potom sa proces spomaľuje a terén sa stabilizuje približne do dvoch rokov. Avšak definitívna konsolidácia môže trvať aj niekoľko rokov," uviedla hovorkyňa baní.

V oblasti Novák vzniklo viacero podobných vodných plôch, z ktorých niektoré boli v minulosti zasypané. Pri Laskárskej mokradi je však situácia odlišná.

„V roku 2022 jej bola ako významnému biotopu udelená osobitná ochrana, podobne ako Košskej mokradi. To znamená, že bansko-rekultivačné práce tu budú musieť prebiehať s ohľadom na ochranu prírody,“ uviedla Siváková.

Rybári získali revír s kapitálnymi rybami

Väčšina pozemkov, na ktorých sa mokraď nachádza, patrí banskej spoločnosti. Napriek tomu, že Slovenský rybársky zväz Prievidza nepožiadal o odkúpenie jazera, žilinská centrála uzatvorila s baňami dohodu o jeho užívaní na rybolov.

SkryťVypnúť reklamu

Od roku 2015 je jazero dočasne zverené do správy prievidzskej organizácie, aby sa zabezpečila ochrana rybej osádky a zabránilo sa nelegálnemu rybolovu.

„Jazero bolo tri roky klasickým revírom, z ktorého si rybári mohli brať úlovky. Od roku 2018 je to už voda s režimom chyť a pusť čo znamená, že všetky chytené ryby musia lovci vracať naspäť,“ informoval hlavný hospodár prievidzských rybárov Michal Pánis.

Ako ďalej uviedol, ani táto zmena jeho návštevnosť neovplyvnila, skôr naopak. Vďaka teplému prítoku, členitému terénu s množstvom prírodných prekážok a možnosťou chytať v ňom ryby celoročne, láka rybárov z celého Slovenska.

„Atraktívne nie je pre rybárov len prostredie, ale predovšetkým kapitálne ryby, ktoré sa tu nachádzajú. Výzvou však nie sú len veľké kapry s hmotnosťou nad dvadsaťpäť kilogramov, ale aj stotridsaťcentimetrové šťuky a metrové zubáče,“ uviedol.

Tým, že sa z tejto vody už sedem rokov ryby neodnášajú a prievidzskí rybári aj tento revír pravidelne zarybňujú, je prítomnosť kapitálnych rýb úplne prirodzená. Ich rast navyše pozitívne ovplyvňuje stála teplota vody, dostatok vhodnej potravy a množstvo prírodných úkrytov v nej.

Laskárska mokraď je dnes nielen pozoruhodným príkladom vplyvu ťažby na krajinu, ale aj cenným ekosystémom, ktorý si zaslúži pozornosť ochrancov prírody aj verejnosti.

Príroda
Odoberať tému

Súvisiace témy: Živočíchy
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na My Horná Nitra

Komerčné články

  1. Ideálny čas na pohyb a dokonalú regeneráciu
  2. Osem tipov, kam cestovať počas sviatku na konci augusta
  3. Operácia očí je riešením pre každú profesiu
  4. Bývanie v centre Bratislavy? Kúpa sa oplatí viac ako prenájom
  5. Hodnotenie profesionála: Maldivy si užijete i s nižším rozpočtom
  6. Private equity fondy priťahujú čoraz viac slovenských investorov
  7. Majster cukrár radí: Tento dezert dodá každej letnej párty šťavu
  8. Hodnotenie profesionála: Hotely na Zakynthose prekvapia detailmi
  1. Ideálny čas na pohyb a dokonalú regeneráciu
  2. Osem tipov, kam cestovať počas sviatku na konci augusta
  3. Aplikácia Otvorené drevo potvrdzuje transparentnosť LESY SR
  4. Drevo pod kontrolou: Ako technológia RFID mení vývoz drevnej hmo
  5. Hodnotenie profesionála: Maldivy si užijete i s nižším rozpočtom
  6. Bývanie v centre Bratislavy? Kúpa sa oplatí viac ako prenájom
  7. Operácia očí je riešením pre každú profesiu
  8. Private equity fondy menia budúcnosť rodinného podnikania
  1. Majster cukrár radí: Tento dezert dodá každej letnej párty šťavu 13 591
  2. Bývanie v centre Bratislavy? Kúpa sa oplatí viac ako prenájom 8 232
  3. Hodnotenie profesionála: Maldivy si užijete i s nižším rozpočtom 4 611
  4. Hodnotenie profesionála: Hotely na Zakynthose prekvapia detailmi 4 444
  5. Osem tipov, kam cestovať počas sviatku na konci augusta 3 421
  6. S tanečnicou Katarínou Jakeš na výlete v Košiciach 3 131
  7. Operácia očí je riešením pre každú profesiu 3 008
  8. Private equity fondy priťahujú čoraz viac slovenských investorov 1 432
  1. Štefan Šturdzík: Mixle pixle fixle.
  2. Eva Bachletová: Kuriéri a tí ostatní
  3. Anežka Richtariková: Rady skúseneho učiteľa
  4. Jaroslav Liptak: Kto stojí za 708 firmami? Robert Fico? Nie... hádajte znova. Kto je pani Ficová?
  5. Monika Albertiová: Kritika nie je útok: PS versus Hnutie Slovensko. Zas do seba kopú - a Fico sa smeje
  6. Matej Lanča: Gendrová lingvistika – a komu tím prospějete?
  7. Ivan Mlynár: Dokáže chamtivý lotor Fico s uctievačmi jeho hriechov, vymazať Slovensko z mapy Európy ?
  8. Anton Kovalčík: Z národovca zradcom národa. Jozef Tiso pred rokom 1919. Prvá časť.
  1. Ivan Čáni: Migaľ si svoje prvé a s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou aj posledné volebné obdobie užíva „naplno“. 30 628
  2. Ivo Nesrovnal: Matúš, vďaka za pozvanie, ale pod toto sa nepodpíšem. Ad električka v Petržalke. 26 305
  3. Jozef Mačo: Nelegálne skládky odpadu pri osadách nemajú odstraňovať obce. Nie že nemajú, nesmú. 10 594
  4. Martin Sukupčák: Ako jeden primátor "urbanizuje" mesto L. Mikuláš 8 582
  5. Juraj Kumičák: Atrapa 7 584
  6. Daniel Guľaš: Drony nad Moskvou: Úderný zásah do ruskej ekonomiky 6 837
  7. Otilia Horrocks: Kto je tu vlastne podozrivý? Matovičovci, ktorí zverejnia mená — alebo tí, čo mlčia? 5 712
  8. Ľudmila Križanovská: Zlákal ju multilevel marketing. Prišla o peniaze, aj priateľov 5 601
  1. Marcel Rebro: Slováci dokážu závidieť polosirote rehabilitačný tábor a beznohému protézu
  2. Marcel Rebro: Kaliňákove tanky, Pearl Harbor a slovenský ministerský časostroj
  3. Marcel Rebro: Verím, že dobijeme dobrým ľuďom baterky
  4. Roman Kebísek: Štúr na Slovanskom zjazde r. 1848: Prioritou Slovanov nie je záchrana Rakúska
  5. Post Bellum SK: Priatelia-Maďari, ktorí zohrali kľúčovú rolu počas Nežnej revolúcie
  6. Radko Mačuha: Peter Pellegrini je prezidentom vojny.
  7. Marcel Rebro: Za každým padlým hrdinom zostala stolička pri stole. A často aj dieťa, ktoré stratilo otca
  8. Marcel Rebro: Deti z Nikopola túžia po tábore. Autobusy však nejdú, vodiči majú strach z dronov
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu