HORNÁ NITRA. V oblasti nováckeho uhoľného ložiska došlo v posledných rokoch k zaujímavému javu. Vodná plocha, dnes známa ako Laskárska mokraď, sa v priebehu deviatich rokov zdvojnásobila.
Rybári v regióne sú nadšení, jazero už roky totiž neláka len domácich lovcov, ale aj rybárskych turistov, ktorí v ňom môžu uloviť kapitálne ryby rôznych druhov, od kaprov až po dravce.
Jazero vzniklo vďaka baniam
Ako uviedla hovorkyňa Hornonitrianskych baní Adriana Siváková, tento fenomén je priamo spojený s hlbinnou ťažbou hnedého uhlia v jedenástom ťažobnom poli nováckeho ložiska.
"Vznik tejto vodnej plochy je dôsledkom poddolovania, ktoré spôsobilo poklesy terénu. Keď terén klesne pod hladinu spodnej vody, depresie sa prirodzene naplnia vodou. Tento proces prebieha bez potreby akéhokoľvek antropogénneho zásahu," upresnila.
Jazero Ťakov so súčasnou rozlohou 37,82 hektára (zdroj: Milan Gross)Ako uviedla, mokraď vznikla v oblasti, kde sa kedysi nachádzali iba mŕtve ramená rieky Nitry a korytá vodných tokov Ťakov a Metrbos. Práve z týchto geografických podmienok pochádza jej názov, Laskárska mokraď alebo Ťakovsko-metrboská mokraď.
Rast rozlohy jazera bol priamo ovplyvnený intenzitou ťažby uhlia, ktorá prebiehala v rokoch 2009 až 2023. Keďže ťažba bola ukončená v roku 2023, rozsah vodnej plochy by sa už nemal dramaticky meniť.
Pôvodné jazerá v Koši (zdroj: Milan Gross)Napriek tomu k menším zmenám v jej rozlohe môže dochádzať vplyvom ročných zrážok a hydrologických podmienok. Podľa najnovšieho geodetického merania zo septembra minulého roku pokrýva Laskárska mokraď plochu 37,82 hektára.
"Najväčšie poklesy terénu nastávajú spravidla tri mesiace po ukončení ťažby. Potom sa proces spomaľuje a terén sa stabilizuje približne do dvoch rokov. Avšak definitívna konsolidácia môže trvať aj niekoľko rokov," uviedla hovorkyňa baní.
V oblasti Novák vzniklo viacero podobných vodných plôch, z ktorých niektoré boli v minulosti zasypané. Pri Laskárskej mokradi je však situácia odlišná.
Niektoré jazerá boli zasypané (zdroj: Milan Gross)„V roku 2022 jej bola ako významnému biotopu udelená osobitná ochrana, podobne ako Košskej mokradi. To znamená, že bansko-rekultivačné práce tu budú musieť prebiehať s ohľadom na ochranu prírody,“ uviedla Siváková.
Rybári získali revír s kapitálnymi rybami
Väčšina pozemkov, na ktorých sa mokraď nachádza, patrí banskej spoločnosti. Napriek tomu, že Slovenský rybársky zväz Prievidza nepožiadal o odkúpenie jazera, žilinská centrála uzatvorila s baňami dohodu o jeho užívaní na rybolov.
Od roku 2015 je jazero dočasne zverené do správy prievidzskej organizácie, aby sa zabezpečila ochrana rybej osádky a zabránilo sa nelegálnemu rybolovu.
„Jazero bolo tri roky klasickým revírom, z ktorého si rybári mohli brať úlovky. Od roku 2018 je to už voda s režimom chyť a pusť čo znamená, že všetky chytené ryby musia lovci vracať naspäť,“ informoval hlavný hospodár prievidzských rybárov Michal Pánis.
Ako ďalej uviedol, ani táto zmena jeho návštevnosť neovplyvnila, skôr naopak. Vďaka teplému prítoku, členitému terénu s množstvom prírodných prekážok a možnosťou chytať v ňom ryby celoročne, láka rybárov z celého Slovenska.
Kapor z Ťakova (zdroj: Archív (ŠL))„Atraktívne nie je pre rybárov len prostredie, ale predovšetkým kapitálne ryby, ktoré sa tu nachádzajú. Výzvou však nie sú len veľké kapry s hmotnosťou nad dvadsaťpäť kilogramov, ale aj stotridsaťcentimetrové šťuky a metrové zubáče,“ uviedol.
Tým, že sa z tejto vody už sedem rokov ryby neodnášajú a prievidzskí rybári aj tento revír pravidelne zarybňujú, je prítomnosť kapitálnych rýb úplne prirodzená. Ich rast navyše pozitívne ovplyvňuje stála teplota vody, dostatok vhodnej potravy a množstvo prírodných úkrytov v nej.
Laskárska mokraď je dnes nielen pozoruhodným príkladom vplyvu ťažby na krajinu, ale aj cenným ekosystémom, ktorý si zaslúži pozornosť ochrancov prírody aj verejnosti.
