Písanie kníh nikdy neplánoval. Až pád z vysokých policajných pozícií ho priviedol k tomu, aby odhaľoval, ako funguje policajné zákulisie, prepojenia s mafiou a skorumpovanými politikmi.
Kolegovia tvrdili, že políciu nikdy dobrovoľne neopustí. Mali pravdu. Museli ho upratať inak. I napriek tomu, že túto prácu mal rád, odišiel. Ale len preto, aby mohol ďalej odhaľovať pravdu, aspoň prostredníctvom kníh.
PETER ŠLOSER v rozhovore otvorene hovorí o tom, ako jeho knihy vychádzajú zo skutočných prípadov, ako mu kolegovia neverili, kým sa neukázalo, že mal pravdu, a prečo je dnes slovenská realita horšia, než keď bol ešte v službe.
V článku sa ďalej dočítate:
- Čo je pri písaní najťažšie,
- ako vidí autor políciu dnes,
- prečo nemá strach písať o mafii v polícii.
Ako sa stane z plukovníka polície úspešný autor detektívnych trilerov?
Doslova z jedného dňa na druhý. Dlho som o tom vôbec neuvažoval, ale keď ma vtedajšie vedenie odstránilo z pozície zástupcu riaditeľa Národnej protizločineckej jednotky NAKA a degradovalo na radového policajta, povedal som si, že využijem voľný čas. Býval som v policajnej ubytovni v Petržalke a vtedy mi napadlo, prečo neskúsiť napísať knihu.
Aká bola reakcia kolegov, keď zistili, že píšete aj o nich?
Najprv o tom nevedeli. Prvý rukopis som písal v tajnosti a kniha vyšla až po mojom odchode z polície v septembri 2019. Niektorí kolegovia boli prekvapení, no negatívne reakcie som nedostal. Až keď mala vyjsť moja druhá kniha Polícia v rukách mafie, kontaktoval ma jeden kolega z NAKA a vyčítal mi názov.
Tvrdil, že tým hádžem všetkých policajtov do jedného vreca. Povedal som mu, že je veľmi ďaleko od Bratislavy aby vedel, čo sa tam niekedy dialo. Keď sa však neskôr prevalili škandály a začali sa obviňovať vysokí funkcionári, ten istý kolega mi zavolal a povedal len, sorry, mal si pravdu.
Na severe Slovenska vodné nádrže vysychajú, na hornej Nitre sú plné. Nič alarmujúce, tvrdia vodohospodári Čítajte Prečo podľa vás píšu bývalí policajti detektívky?
Možno píšu o svojej práci aj lekári alebo ľudia z iného prostredia, v ktorom dlhé roky pôsobili a dôverne ho poznajú. Myslím si, že je dobré keď sa verejnosť dozvie o prípadoch závažnej trestnej činnosti aj takouto formou. Ja čerpám zo skutočných prípadov, ktoré som vyšetroval, a dopĺňam ich o zákulisie polície. V mojich knihách opisujem fungovanie pomyselného trojuholníka ako fungoval za mojej éry, nečestní policajti, podsvetie a skorumpovaní politici.
Čo je pri písaní takýchto príbehov najťažšie?
Najväčšou výzvou je vytvoriť fikciu tam, kde nemám priame dôkazy. Napríklad viem, že dvaja skorumpovaní policajti sa dopustili nejakého konania a ja som pri tom nebol. Musím si to dotvoriť, ako od niekoho vzali úplatok a čo mu za to poskytli. Raz sa mi dokonca stalo, že kolegovia, ktorí čítali moju knihu, sa ma pýtali, odkiaľ viem detaily, ktoré pasujú do jedného prípadu. Ja som si to pritom len domyslel.
