PRIEVIDZA. Na námestí pred hotelom Magura v Prievidzi sa v piatok 21. februára opäť stretli nespokojní obyvatelia mesta a okolia. Aj tento raz ho takmer celé zaplnili. Odhadovaná účasť bola približne 1500 ľudí.
Iniciatíva Za slušné Slovensko, ktorá si v Prievidzi každý rok pripomína smutné výročie vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, sa rozhodla prepojiť sedem rokov bez Jána a Martiny, s pripomenutím si témy, že Slovensko je Európa.
„Bol to silný odkaz pre všetkých nás, ktorí sme prišli protestovať a zároveň si uctiť ich pamiatku, ale predovšetkým to, že ich smrť nebola zbytočná,“ uviedol jeden z organizátorov protestu, Ivan Sýkora.
Odkaz mladých bol silný
Na protestnom zhromaždení vystúpili po prvý raz aj prievidzskí stredoškoláci, a to hneď traja, pretože hlas mladých v Prievidzi podľa nich v tomto meste doteraz chýbal.
„Právny štát by mal mať úplne inú podobu, nie útočiť na novinárov a mimovládne organizácie. Počúvame vulgarizmy, sme svedkami nemorálnych praktík, jednoducho jazyk našej spoločnosti hrubne a čo je najhoršie, prichádza to z tých najvyšších miest,“ pripomenula študentka Simona Briatková.

Devätnásťročný študent Alexander Vlk si dokázal svojím vystúpením získať publikum už po niekoľkých vetách svojho krátkeho, ale emóciami nabitého prejavu o smerovaní Slovenska a pohľade mladej generácie na všetko, čo s tým súvisí.
„ Dnes večer tu nestojím sám, sme tu traja mladí ľudia, a to už samé osebe vypovedá o vážnosti situácie, v ktorej sa naša krajina nachádza. Ocitli sme sa na križovatke dejín. Dnes sa rozhoduje o našej budúcnosti. O tom, či sa pridáme na stranu Ruska, ktoré už štyri roky vedie brutálnu vojnu na Ukrajine a zabíja nevinných ľudí, alebo na stranu demokracie, slobody a prosperity, kde sa nemusíme báť, či prežijeme do ďalšieho dňa,“ uviedol.
Zdenka Vidová prišla na námestie predovšetkým ukázať, že mladým ľuďom nie je jedno, kde budú žiť a už vôbec nebudú tolerovať ani útoky proti nim.
„Slobodu a demokraciu si musíme neustále chrániť. My nechceme patriť na východ, ale na západ. Chceme ukázať všetkým, že odkaz tých, ktorí takto stáli na námestiach počas nežnej revolúcie a vybojovali nám to, čo máme teraz, chceme posúvať ďalej,“ zdôraznila.
Na námestiach sa nestretávajú vrahovia
Medzi rečníkmi sa objavila aj stredoškolská učiteľka z Považskej Bystrice, Anna Jančová, jedna zo spoluautoriek otvoreného listu učiteľov, ktorý adresovali vláde Slovenskej republiky.
„Roky sa pozerám do tvárí Jánov a Martín. Boli ich už stovky. Mladí, talentovaní, nadšení a inteligentní. Pýtajúci sa premýšľajúci, pátrajúci. Tešila som sa na spoločnú budúcnosť s nimi. Na to, že keď si na pár rokov odskočia do sveta na skusy, potom sa vrátia sa späť. Oni sa ale nevracajú,“ uviedla v úvode svojho príhovoru.

Slovensko už podľa nej nie je pre mladých, tí radšej zostávajú mimo svojich miest, do ktorých sa nechcú vracať.
Pozvanie prijal aj Michal Havran, spisovateľ a teológ, ktorý už prievidzské námestie raz navštívil.
Vo svojom príhovore sa venoval činnosti investigatívneho novinára Jána Kuciaka, ktorého zabili pre jeho prácu, ktorou odkrýval organizovaný zločin na najvyšších miestach nášho štátu, za čo zaplatil svojím životom nielen on, ale aj jeho snúbenica Martina Kušnírová.
„Najväčší problém je, že my ani po siedmich rokoch nepoznáme konečného objednávateľa týchto vrážd. V súvislosti s časom, ktorý prešiel, sa objavujú dokonca pokusy falšovať tie udalosti a až nepochopiteľným spôsobom ich dezinterpretovať. Dnes ma už v tejto súvislosti ani veľmi neprekvapuje, že sa začína hovoriť o tom, že ľudia, ktorí chodia na námestia, sú vlastne ich vrahmi,“ uviedol.
Na námestí zaznela živá gitarová hudba s nádherným spevom, v podaní mladej hudobníčky Anny Tulíkovej z Prievidze a organizátori premietli aj spomienkové video na zavraždeného novinára a jeho snúbenicu, ktoré ponorilo námestie do hlbokého pietneho ticha a v prítomných vyvolalo mimoriadny emocionálny zážitok ocenený dlhým potleskom.
„Sme veľmi radi, že i napriek chladnému počasiu sa na námestí stretlo opäť niekoľko stoviek občanov, ktorí majú o smerovanie Slovenska rovnaké obavy, ako my. Toho, čo nás trápi, je stále viac a dalo by sa o tom diskutovať oveľa dlhšie, než iba hodinu a pol. Navyše to dnešné posolstvo bolo emočne mimoriadne silné, najmä pri spomienkovom filme na Jána a Martinu. Som nesmierne rád, že ten odkaz stále žije a mám taký pocit, že rovnako intenzívne,“ povedal jeden z organizátorov Ivan Sýkora.
Protestné zhromaždenie v Prievidzi trvalo viac ako hodinu a pol a skončilo sa krátko pred devätnástou hodinou. Ďalšie by sa malo uskutočniť začiatkom marca.