PRAVENEC. Modelárstvo nie je len o zručnosti, presnosti a trpezlivosti. Do zmesi treba pridať ešte jednu ingredienciu - nostalgiu. Návrat do detských čias. S rozumom dospeláka, na prvý pohľad čosi nepochopiteľné, ale zároveň fascinujúce.
Koníček z mladosti, ktorý mnohí zavesili na klinec a venovali sa radšej problémom s podnikaním a životom, ako takým, sa mnohým vrátil, ako bumerang. V čase, keď si ho môžu vychutnávať úplne inak, to aj berú úplne inak, oveľa vážnejšie.
LADISLAV BALÁŽ z Pravenca sa do sveta lietania vrátil len pred piatimi rokmi. Za ten čas toho však stihol dosť. Na poli za záhradou urobil tristometrové, certifikované letisko, postavil niekoľko zaujímavých modelov lietadiel a založil v obci modelársky krúžok pre deti.
Znie to síce jednoducho, ale všetko bolo oveľa zložitejšie. Viac prezradil v rozhovore.
Ako ste sa dostali k modelárstvu?
Prvé, jednoduché modely z balzy som robil, keď som mal asi deväť alebo desať rokov. Ale netrvalo to príliš dlho lebo potom ma zlákal šport, konkrétne volejbal. Venoval som sa mu až do strednej školy. Po vojne som robil v bani a neskôr, keď sa už dalo, začal som podnikať. Dlhé roky som sa modelárstvu vôbec nevenoval.
V článku sa ďalej dočítate:
- Ako vzniklo modelárske letisko za domom,
- v čom a ako sa súťaží,
- čím sú výnimočné historické modely,
- prečo sú drony hudbou budúcnosti.
Do hry ma opäť vrátil kamarát, predseda prievidzského klubu Vlasto Tabaček. Oslovil ma, či nechcem lietať.
Celý život som niečo robil a bol aktívny. Zdravotné problémy to zmenili a bolo veľmi ťažké sa s tým zmieriť. Letecké modelárstvo bolo presne tou činnosťou, ktorú som potreboval. Nebol to len nostalgický návrat do detstva, ale predovšetkým výzva a dôvod nemyslieť na zlé veci.
Nie každý modelár má za domom vlastné, certifikované letisko, vy áno, ako sa to podarilo a čo všetko s jeho prevádzkou súvisí?
Letisko vzniklo na základe dohody medzi majiteľmi pozemkov a družstvom. Vlastníci ho najskôr prenajímali družstvu, ktoré ho obrábalo, ako pole. Keďže to mám rovno za záhradou, stretol som sa s jednou aj druhou stranou, pôdu sme z ornej zmenili na lúčnu a potom upravili povrch tak, aby bol skutočným letiskom.

Povedal som to síce len v niekoľkých vetách, ale nebolo to až také jednoduché a rýchle.
Nakoniec sme s výsledkom všetci určite spokojní a už čo nevidieť máme v pláne terén ešte viac skvalitniť a to tak, aby tu mohli lietať aj historické repliky lietadiel, ktoré potrebujú oveľa hladší povrch, než je len pokosená tráva.
Letisko má certifikát ako modelárske a je jedným z 28 takýchto oficiálnych plôch na Slovensku, kde sa dá oficiálne lietať a môžu sa robiť súťaže. Samozrejme, že nám z toho vyplývajú aj určité povinnosti. Keďže lietanie máme povolené až do výšky 200 metrov, musíme nahlasovať nielen súťažné, ale aj tréningové časy, keď sme vo vzduchu.
Ponad nás totiž vedú koridory pre záchranárske vrtuľníky, ktoré o tom musia byť informované, pretože majú neobmedzené letové prednosti a sú veľmi rýchle. Letiská preto musíme o našich aktivitách informovať s dostatočným predstihom. Vymedzený letový priestor majú aj naše modely a musíme ho dodržiavať.

V čom a ako sa súťaží?
Existujú viaceré kategórie leteckých modelov a aj typov súťaží v nich. V podstate však ide o čas, ktorý sa má model udržať vo vzduchu. V určitých kategóriách je to aj o presnom čase a mieste pristátia, doslova na sekundy a centimetre. Zjednodušene možno ešte povedať, že čím sú modely obyčajnejšie, tým sú aj ich súťaže menej zložité.
Modelárstvo sa delí na viacero kategórií, pričom najzákladnejšou sú hádzadlá. Sú to jednoduché modely lietadiel, ktoré sa vyhadzujú z ruky a využívajú aerodynamiku na predĺženie letu. Tieto modely môžu mať rozpätie krídel od dvadsať centimetrov do pol metra. Pre deti sa často vyrábajú menšie modely okolo 30 cm.
Existujú aj hádzadlá na gumicuk, kde sa model vystrelí pomocou pružnej gumy, podobne ako pri praku.
Tento typ sa často využíva v súťažiach, kde sa meria čas, ktorý dokáže lietadlo vydržať vo vzduchu. Každý absolvuje desať kôl a započítava sa päť najlepších. V týchto modeloch súťažia väčšinou deti a rodičia im so stopkami robia rozhodcov.

Aj dospelí súťažia v tejto kategórii, avšak ich modely majú sofistikovanejšie mechanizmy, ako napríklad časovacie zariadenie, ktoré po určitom čase uvoľní krídlo a spôsobí bezpečný pád modelu k zemi. Ďalšou veľkou skupinou sú vetrone. Tie sa delia na viacero kategórií.
Napríklad svahové vetrone sú určené na lietanie z kopcov, kde využívajú stúpavé prúdy vetra. Tieto modely už musia byť riadené vysielačkou. Potom sú elektrické vetrone, ktoré sa štartujú pomocou elektromotora a majú obmedzenie hmotnosti do 600 gramov a sú precízne navrhnuté na dlhé lety v termických prúdoch. Ich sila je neuveriteľná, za štyri sekundy sú v dvestometrovej výške.