PRIEVIDZA. V Prievidzi sa mal v piatok (7.2.) pôvodne uskutočniť protestný pochod z Námestia Slobody na Námestie Jozefa Cígera Hronského, organizátori plány napokon zmenili.

Stretnutie nespokojných občanov mesta a okolia, sa konalo opäť na tradičnom mieste, pred hotelom Magura. Tento raz ho takmer celé zaplnili. Odhady organizátorov hovoria takmer o dvojnásobku účastníkov oproti ostatnému protestu.
„Prišiel som aj s celou rodinou pretože nám vládne cynik, ktorý myslí len na seba a svojich ľudí. Za tie roky, čo tu je, už mohol ukázať čo vie. Ukázal nám len to, ako sa dá rozkradnúť štát. Ale my chceme niečo iné. Nechceme patriť na Východ, ale na západ,“ prezradil Michal Michalec, 36-ročný účastník protestu.
„Už by sme sa mohli vymaniť z tohto marazmu a konečne žiť lepší život, my aj naše deti. Myslím si, že takéto protesty sú jedinou cestou,“ dopĺňa 62-ročný Ivan Bartoš.
„Chcem aby sme o slobodu, za ktorú sme bojovali v 89. roku, neprišli. Premiér by mal odstúpiť, je až neskutočné, čo si dovoľuje,“ pridáva sa Igor Foltán z Kocurian.

I napriek technicky nevydarenému úvodu mali organizátori pripravený program v podobe mozaiky príspevkov z rôznych podujatí, ktoré sa konali naprieč Slovenskom, vrátane online vstupu i živého hosťa.
Jedným z nich bol Lukáš Glesk, rodák z Pravenca v okrese Prievidza, ktorý žije na Myjave a pracuje ako historik.
Zbiera najmä príbehy obetí totalitných režimov, ale na námestí v Prievidzi opísal úplne iný príbeh. Bol o mladej Bieloruske Márii Zajcevy, dievčati, ktoré zahynulo v Bachmute na Ukrajine.

„Na protivládnej demonštrácii v Bielorusku policajné zložky zranili len 19-ročné dievča gumeným projektilom do hlavy. Prekonala niekoľko operácií a čiastočne stratila sluch. Prišla do Prahy, kde ju liečili. Začala pomáhať utečencom. Chcela byť ešte užitočnejšia, odišla na Ukrajinu. Pomáhala v nemocnici aj v zákopoch. Padla 17. januára 2025. Stalo sa tak v čase, keď sa boli naši vládni predstavitelia pokloniť v Moskve jej vrahom. Mala len 24 rokov,“ predniesol historik.
Spoločné vyhlásenie organizátorov občianskych protestov, konaných tento deň, ktoré sa prednášalo na viac ako päťdesiatich miestach naprieč Slovenskom, prečítala dobrovoľníčka Magdaléna Hianiková.
Protestné zhromaždenie ukončila slovenská hymna pätnásť minút po osemnástej hodine.

„Mal som vynikajúci pocit, aj keď úvod sa príliš nevydaril, sklamala nás technika. Námestie žilo tým, čo sme občanom pripravili a zároveň si myslím, že ľudia sú empatickí voči tomu, o čo sa snažíme,“ informoval po skončení protestu jeden z organizátorov, Ivan Sýkora.
Zároveň doplnil, že nechceli byť agresívni, ani vulgárni a program sa snažili zostaviť v odľahčenej forme. Možno s istou dávkou vtipu a aj inteligentnejšie osloviť publikum, aby si prítomní uvedomili, že toto nie je o prevrate, ale o návrate k hodnotám, ľudským aj občianskym.