SEBEDRAŽIE. Ján Chalupka, 81-ročný dôchodca zo Sebedražia v Prievidzskom okrese, vyštudoval fakultu ochrany štátnych hraníc na Vysokej škole Zboru národnej bezpečnosti v Holešove pri Zlíne. Pôvodne chcel byť farárom.
Do školy, ktorá mala aj jednu fakultu špecializovanú na výučbu budúcich dôstojníkov štátnej bezpečnosti, sa dostal i napriek tomu, že jeho otca označili za kulaka (dnes by to bol samostatne hospodáriaci roľník, v časoch kolektivizácie, za socializmu, nepriateľ štátu), obvinili za krádež, zatvorili a traja bratia jeho matky ušli do Kanady, Ameriky a Juhoslávie.
„Môj otec nikdy nič neukradol, ušili to naňho, lebo odmietol ísť do družstva aj strany. Keď ma verbovali k bezpečnosti, povedal som im pravdu, aj o bratovi, aj o sebe, že som rebel a miništrant. Aj tak ma nakoniec zobrali, potrebovali nabrať ľudí s roľníckym rodokmeňom,“ vysvetľuje.
Chalupka sa narodil v sene na roli v rodine gazdu v Novej Bystrici. I napriek tomu, že túžil byť od detstva farárom, vyučil sa za zámočníka a z prvej výplaty kúpil otcovi rádio, druhé v dedine, z ktorého sa počúvala Slobodná Európa. Za lepším platom odišiel do ostravských baní, pod zem, na siedme poschodie. Mal sedemnásť.
Má za sebou päťdesiat stretov s medveďmi: Nie sú to krvilačné šelmy, zaslúžia si našu ochranu Čítajte „Robili nábor, ponúkli príspevok tri tisíc, k tomu lepší plat, tak som to podpísal. Fáral som ako pomocník mašinkára do hĺbky viac ako 800 metrov. Zažil som tri banské výbuchy a vo voľnom čase som behával súťažne za Karvinú,“ dopĺňa Chalupka.
Počas vojenskej služby v pohraničí behával útvarové a brigádne súťaže. Vynikajúce športové výsledky ho dostali až do banskobystrickej Červenej Hviezdy. Na pretekoch sa stretol aj s legendárnym slovenským bežcom a viacnásobným olympionikom Jozefom Plachým.
Behal až tak dobre, že si ho všimli a keď v baniach po vojne skončil, už ako príslušník zboru mohol súťažiť vo viacerých disciplínach, vrátane biatlonu a maratónu. Keďže vojenčinu absolvoval na hraniciach, poslali ho slúžiť na slovensko-poľské pohraničie na Suchú Horu.
„Volali ma Biely kôň, bol som blondiak a okolo hraníc som v rámci tréningu, behával aj vo voľnom čase, v zime zas na bežkách. V tej dobe načierno prevážal každý a všetko, od ihly až po koňa. V dedine nepašoval len Svätý Florián a ešte jedna socha svätca. Pašeráci mali nervy, netušili, kde a kedy sa zjavím,“ prezrádza Chalupka.
Veriaceho pobúrili slová Koránu otočené dole hlavou, z obavy porušili aj Pálfiho závet Čítajte V 68. roku napísal Dubčekovi list, v ktorom žiadal o zvýšenie dôchodku pre svojho otca, ktorý dostával mesačne 137 korún. Odpovedali mu a otcovi, v rámci politickej rehabilitácie, zvýšili dôchodok na 567 korún. Na hranici, ako príslušník, získal aj prvé praktické skúsenosti a rady od skúsenejších kolegov.
„Dobrý policajt musí počuť šepot na sedem metrov, nesmie prejsť peši za hodinu viac, ako dva kilometre a musí vidieť za každý roh, prízvukoval mi zakaždým náčelník, keď ma ako holuba zaúčal,“ dodáva Chalupka.
O tri roky začal navštevovať strednú kriminalistickú školu v Žiline a pokračoval na vysokej v Holešove, na fakulte ochrany štátnych hraníc. Pôvodne si chcel zvoliť fakultu práva, ale nedali mu na výber. Nebol v strane.
„Učili nás tam všeličo, ale hlavne veľa zbytočností. Hranicu som veľmi dobre poznal, nepotreboval som vedieť podrobnosti o ostnatých drôtoch, valcoch, výkopoch, vodných prekážkach, stanovištiach, všetko som to poznal z praxe a veľmi dobre vedel, ako to funguje a aj nefunguje,“ prezrádza.
Dlho jej nikto neveril, urážali ju, so spevom chcela skončiť. Dnes vyhráva spevácke súťaže Čítajte Titul doktora práv získal, až keď vstúpil do strany. Príliš mu to ale nepomohlo. Pre svoj kulacko-roľnícko-rebelský pôvod a neustále kontakty s cirkvou, ho ako nie príliš presvedčeného ateistu, poslali opäť na hranice. V okrese Čadca, kde bol neskôr aj náčelníkom ochrany štátnych hraníc, strávil dvadsať rokov.
