PRIEVIDZA. Dlhoročný spor bojnických kúpeľov a Hornonitrianskych baní o podzemnú vodu na hornej Nitre by mohol vyriešiť nezávislý audit ministerstva životného prostredia.
Ten by mal ukázať, či pokles liečivej vody v kúpeľoch ovplyvňujú geotermálne vrty baní. Jeden je určený na ohrev skleníkov, v ktorých bývalí baníci pestujú rajčiny, druhý je v blízkosti rekreačného strediska Púšť pri Prievidzi patriacemu baniam.
Šéf kúpeľov hovorí, že bane svojou činnosťou ovplyvňujú množstvo liečivej vody, ktorej úroveň postupne klesla až o desať metrov.
Bane to odmietajú a argumentujú viacerými odbornými posudkami, podľa ktorých to nie je možné.
Dva banské vrty
Rekreačná lokalita Púšť je už druhým miestom v regióne, na ktorom spravili Hornonitrianske bane Prievidza hĺbkový vrt na odber geotermálnej vody. Prvý sa nachádza v lokalite Laskár v hĺbke 1851 metrov a slúži na vykurovanie skleníkov, v ktorých bývalí baníci pestujú rajčiny.
Oba vrty sú podľa vyjadrenia Hornonitrianskych baní umiestnené mimo ochranných pásiem prírodných liečivých zdrojov v Bojniciach a majú vydané právoplatné rozhodnutia o odbere geotermálnej vody v intenciách geologického, vodného a stavebného zákona.
„Geotermálna voda na Púšti pochádza z hĺbky 2 257 metrov a jej teplota dosahuje až 60 stupňov. Táto voda je chudobná na minerály a nenesie znaky liečivých vlastností, ktoré sú typické pre Bojnice,“ vysvetlil hydrogeológ Kamil Vrana.
V článku sa dočítate:
- akou vodou bane vyhrievajú skleníky na pestovanie rajčín,
- koľko odborných expertíz dali bane vypracovať,
- ako problém s vodou vidia kúpele Bojnice,
- čo hrozí kúpeľom bez termálnej vody.
Šéf kúpeľov: Voda je v kotline prepojená
Predseda predstavenstva bojnických kúpeľov Slavomír Eliaš tvrdí, že geotermálna voda je v Hornonitrianskej kotline hydraulicky prepojená.
Výver v kúpeľoch je podľa neho prepojený s vrtom, ktorý majú bane v Laskári a preto ich činnosti priamo ovplyvňujú množstvo liečivej vody v kúpeľoch.
„Veľakrát som žiadal, aby bola zostavená komisia, ktorá túto vec preskúma a objektívne to posúdi. Môj názor je taký, že je to spojené. Rovnako sa vyjadril aj nestor hydrogeológie na hornej Nitre Ondrej Franka, ktorý už žiaľ, nie je medzi nami,“ informoval šéf kúpeľov.

Pokles vody v kúpeľoch vidieť aj na vývere, ktorý vytvorila príroda a je ohradený. Tam mala klesnúť výdatnosť zo štrnásť litrov len na štyri.
Dôvodom je podľa Eliáša to, že viac ako dvojkilometrový vrt baní, ktorý môže spôsobiť veľké škody, nemá odborné posúdenie vplyvov na životné prostredie (EIA), ktoré sa vyžaduje aj pri oveľa menších stavbách.
„Tlak na zhlaví vrtov v Kúpeľoch Bojnice za môjho 23-ročného pôsobenia klesol o približne jednu atmosféru, čo predstavuje pokles hladiny termálnych vôd o desať metrov. Ďalší pokles tlaku by mal pre naše zdravotnícke zariadenie fatálny následok,“ vysvetlil Eliáš.
Prepojenosť je podľa neho jednoznačne preukázaná tlakovými pomermi na zhlaví vrtov, kde kúpele, ktoré sú o tridsať metrov vyššie, ako vrt v Laskári, vykazujú rozdiel troch atmosfér, čo predstavuje ekvivalent vodného stĺpca tridsať metrov.
Bane: Miešanie podzemných vôd je vylúčené
Bane zodpovednosť za pokles hladiny liečivých vôd v kúpeľoch odmietajú.
Informovali, že v oblasti výskumu a prieskumu podzemných vôd Hornonitrianskej kotliny, bolo spracovaných viac ako 76 odborných publikácií zaoberajúcich sa vzťahom geotermálnych vôd centrálnej časti Hornonitrianskej kotliny a Bojnickej vysokej kryhy.

"Vzhľadom na geologické, geotermické a hydrogeologické výsledky oboch vrtov považujeme ovplyvnenie bojnických zdrojov minerálnej vody za vylúčené," povedala hovorkyňa baní Adriana Siváková.
Opiera sa pritom o odborné expertízy a záverečnú správu, ktorú posudzovalo a schvaľovalo Ministerstvo životného prostredia. Podľa nich sú vody z oboch zdrojov oddelené vrstvami ílovitých hornín hrubými 800 až 1000 metrov, čo prakticky znemožňuje akékoľvek miešanie alebo ovplyvňovanie podzemných vôd.
„Z geologického hľadiska ide o nezávislé vodonosné vrstvy, ktoré spolu nijako nekomunikujú,“ doplnil aj hydrogeológ Vrana.