PRIEVIDZA. Minulý piatok sa na Námestí Jozefa Cígera Hronského v Prievidzi stretlo viac ako tisíc ľudí, aby pokojne vyjadrili svoj postoj k aktuálnemu dianiu na Slovensku.
Zaplnené námestie podľa slov mnohých pamätníkov pripomenulo časy novembra 1989.
Mimoriadne zaujímavé bolo aj netradičné počítanie účastníkov, pomocou umelej inteligencie, ktoré ukázalo, že pôvodné odhady boli skôr podcenené.
Organizátori avizovali, že podobná akcia sa uskutoční aj v prvom februárovom týždni, tentoraz vo forme pochodu z námestia na námestie. Jedného z nich, Ivana Sýkoru, sme sa opýtali na podrobnosti.
Ako vyzerajú prípravy na ďalší protest, ktorý bude 7. februára o 16:30?
Pripravujeme verejné zhromaždenie aj pochod mestom, čo bude po dlhšej dobe niečo nové. Naposledy sme pochodovali po meste, keď boli vo väzbe členovia Greenpeace.
Chceme tým trochu viac upozorniť obyvateľov nášho mesta na situáciu, ktorá aj im nemôže byť ľahostajná. Pripravujeme dramaturgiu, oslovujeme hostí a snažíme sa všetko zabezpečiť tak, aby to prebehlo bez akýchkoľvek problémov.
Máte už dohodnuté stretnutie s políciou ohľadom bezpečnosti, podobne ako pred minulotýždňovou akciou?
Sme v kontakte a veľmi oceňujem prístup polície. Niekto si môže povedať, že veď to má byť samozrejmosť, ale ja to cítim ináč, lebo som v inej pozícii. Pre nás, ako organizátorov, je ich profesionálny prístup veľmi dôležitý, vážim si to.
Predchádzajúci protest sa obišiel bez vyhrážok či pokusov o antiprotest. Zaznamenali ste medzitým nejaké negatívne reakcie alebo vyhrážky, prípadne signály, že by mohol vzniknúť takzvaný „protivážny“ protest?
Nič také som nepostrehol, ale ono je to dané trochu aj tým, že ja nie som veľmi aktívny v online priestore. Ak by sa diali nejaké priame osobné vyhrážky, isto sa obrátim, ako každý iný občan, s dôverou na políciu a budeme to riešiť.
V Prievidzi zrátala účastníkov protestného zhromaždenia umelá inteligencia, bolo ich viac, ako sa odhadovalo Čítajte My nerobíme nič protištátne, len chceme slušným spôsobom poukázať, že sa nám kroky vlády nepáčia. Je to naše slobodné právo garantované ústavou. Naopak, zaznamenal som mnohé kladné ohlasy, veľmi si to vážim.
Na minulej akcii ste mali napokon oveľa vyššiu účasť, než niektorí očakávali. Po zrátaní ľudí umelou inteligenciou sa počet pohyboval okolo 1300 účastníkov. Prekvapila vás takáto účasť? Aké očakávania máte teraz?
Bol to úžasný pocit, že sa zaplnilo námestie. A opakovane ďakujem všetkým, ktorí prišli, aj za slušný priebeh a skvelú atmosféru. Viete, my robíme roky spomienkové akcie k Novembru 89 alebo sme robili zhromaždenia Za slušné Slovensko po vražde Jána a Martiny a tie počty ľudí bývali aj menšie.
Určite je lepšie, keď nás príde viac, to nepopieram, ale za tie roky som sa naučil nemať očakávania. Samotná účasť je vecou rozhodnutia každého občana, ktorému záleží na demokracii a slobode, či sa zdvihne a príde na námestie.
Prievidzské námestie pripomínalo November 89, spievalo sa aj v ruštine Čítajte Znie to ako fráza, ale ja to vnímam v duchu myšlienky írskeho filozofa Edmunda Burkeho, ktorú sme citovali na záver zhromaždenia minulý piatok: „Na to, aby zlo zvíťazilo, stačí málo: aby dobrí ľudia neurobili nič“.
Viacerí diskutujúci spochybňovali počet protestujúcich či význam celej akcie. Ako sa pozeráte na ich tvrdenia a čo by ste im radi odkázali?
No ja tie diskusie nesledujem, v záujme zachovania duševného zdravia. Nie, vážne, online svet je niečo, čo nám kazí životy a bojím sa toho, čo sa tam deje. Nakoniec, vy ste to novinársky spracovali veľmi zaujímavo. Ale pobavilo ma celkom, že to niekto porovnával s účasťou na baníckom jarmoku.
Chlieb a hry – to poznali už aj v starom Ríme. Ja nemám čo odkazovať spoluobčanom, respektíve horlivým diskutérom. Mňa zaujíma „bežný“ človek, ktorý má rád Slovensko, záleží mu na ňom a chce tu žiť normálny, pokojný život so svojou rodinou.
A takého chceme osloviť, aby si uvedomil, že to, čo pokladáme roky za samozrejmosť, tak môžeme stratiť, ak sa neozveme. O tom sú naše zhromaždenia.
V rámci posledného zhromaždenia ste čítali aj „Prosbu rodičom a starým rodičom“, ktorá obsahovala silný apel na slobodu a na budúcnosť mladých. Aké ohlasy ste zaznamenali na tento list, najmä od staršej generácie?
Nemal som priame ohlasy od staršej generácie, ale ten list, tá výzva, presne zapadá do toho, ako to vnímam ja. Celý svet prechádza náročným obdobím, geopolitická situácia je zložitá, na Ukrajine máme vojnu a toto všetko samo osebe je náročné spracovať a pochopiť.
V chladničke grófa Pálfiho strieľali nacisti aj policajti, tajomstvo okolia Bojnického zámku stále skúmajú Čítajte Ale my, ľudia, potrebujeme mať nádej v lepšiu budúcnosť, to je podstata nášho bytia a mne sa tá výzva veľmi ľudsky páčila, ide o budúcnosť našich detí aj vnúčeniec, ale aj nás všetkých. Isto to zvládneme lepšie ako demokratická a prosperujúca spoločnosť a nie ako gubernia Ruska.
Na proteste zazneli aj protest songy a dokonca jedna pasáž v ruskom jazyku, ako paródia na tamojšie pomery. Je pre vás dôležitá aj takáto umelecká forma vyjadrenia názoru? Plánujete na najbližšom proteste podobné kultúrne vstupy?
Matej Tále ako hosť zaujal a to je dobre. Vždy sa snažíme získať hosťa, ktorý dokáže povedať múdre slová, ale veľmi sa hodí, ak máme aj umelca naživo. Nie vždy sa to podarí, aj preto pracujeme s projekciou a prinášame aj videá.
Pre nás je dôležitá emócia podujatia, a aby ten spoločne prežitý čas nás všetkých inšpiroval a vniesol akúsi energiu a nádej. Zhodou okolností sa nám rysujú dve veľmi zaujímavé mená na nasledujúci protest z oblasti kultúry, teším sa, ak to klapne.
Na organizovanie veľkých zhromaždení treba aj určitú odvahu. Čo vás osobne motivuje bojovať za demokratické hodnoty a podstupovať riziká spojené s organizáciou verejných protestov?
To sa ťažko vysvetľuje pár slovami. Ale v podstate je to jednoduché. Strávil som 26 rokov svojho života v reálnom socializme a November 89 nám priniesol slobodu. Tej sa už nechcem vzdať. Zomierali za ňu naši predkovia a teraz je v ohrození. Úprimne priznám, že aj ja mám obavy, ale podstúpiť isté riziko je to najmenej, čo môžem urobiť.
Lákajú ich kapitálne ryby ukryté pod ľadom, v mínusových teplotách ťahajú z vody aj metrové kusy Čítajte Lebo ak sa udalosti zvrhnú, že štát zasiahne proti svojím vlastným občanom, tak to je koniec života, ako ho poznáme a som presvedčený, že to sa nestane. Prosto, chcel by som zomrieť v normálnej krajine, ako slobodný občan, to je všetko. A viete čo? Tiež by som sa chcel hrdo pozrieť svojím vnúčencom do tváre, že som niečo málo urobil pre ich budúcnosť.
Myslíte, že protesty v Prievidzi a vôbec na celom Slovensku môžu reálne ovplyvniť smerovanie krajiny? V čom vidíte ich najväčší význam a čo by bolo pre vás signálom, že majú naozaj zmysel?
Ako to dopadne a čo ovplyvnia protesty, to myslím, že nevie reálne predpovedať nikto. Ale to, že majú zmysel, o tom niet pochýb. Prosto sme občania a musíme jasne vyslať signál, že takáto správa vecí verejných sa nám nepáči a že odmietame trajektóriu smer Rusko.
Dlho jej nikto neveril, urážali ju, so spevom chcela skončiť. Dnes vyhráva spevácke súťaže Čítajte V normálnej demokratickej krajine by to takto ďaleko asi nezašlo, ale náš premiér zjavne nechápe, že Slovensko mu nepatrí. Pochybujem, či dokáže vnímať, čo mu odkazujú plné námestia, ale ak by sme sa neozvali, tak by si robil, čo sa mu zachce a to mu nesmieme dovoliť!
Vzhľadom na to, že ste sa už dohovárali s mestskou a štátnou políciou, máte nejakú predbežnú stratégiu, ako postupovať v prípade, že by situácia počas protestu nečakane eskalovala?
Sú dané jasné pravidlá, vyplývajúce zo zákona a my, ako organizátori, máme svoju zodpovednosť a povinnosti. Rovnako je daný postup, kedy zasahuje polícia.
Využívame aj rady od bezpečnostných expertov, nielen pre nás organizátorov, ale aj pre účastníkov zhromaždení. A samozrejme veľa záleží aj od toho, ako pristupujete k moderovaniu podujatia.
My nemáme záujem o konflikt, vybičovanú atmosféru, či neslušné skandovanie. Viete, keď sme na proteste citovali staršie premiérove slová o tom, že treba zobrať do rúk lopaty a palice a ísť na parlament, tak námestie začalo skandovať: „Nie sme ako Fico“. To bolo pre mňa veľké pohladenie duše.
Aký je váš odkaz pre ľudí, ktorí stále váhajú, či prísť podporiť protest? Čo by ste im povedali, aby sa nebáli a prišli vyjadriť svoj názor, prípadne len zistili, o čom protest vlastne je?
Všetko to, čo som doteraz hovoril, by snáď malo stačiť ako pozvanie. Ale ak to mám zhrnúť, tak nech sa páči. Nebojte sa vyjadriť svoj občiansky a ľudský postoj, lebo nikto iný to za vás nespraví. A ak vám naozaj záleží na budúcnosti vašej rodiny, prekonajte obvyklú reakciu Slovákov, že aj tak sa nič nezmení a spravte konkrétny čin.
Má za sebou päťdesiat stretov s medveďmi: Nie sú to krvilačné šelmy, zaslúžia si našu ochranu Čítajte Ochrana demokracie a slobody si vyžaduje opustiť svoju komfortnú zónu a prekonať sa trochu. My môžeme sľúbiť len to, že urobíme všetko preto, aby nám spolu bolo dobre a aby sme si spoločne povedali, že to malo zmysel.
