PRIEVIDZA. V piatok (24.1), pár minút pred sedemnástou hodinou, boli príjazdové cesty na Námestie Jozefa Cígera Hronského v Prievidzi plné áut i chodcov, ktorí mierili na protestné zhromaždenie za demokratické Slovensko.
V Prievidzi pripomínalo námestie, počtom účastníkov, časy z Novembra 89. Zaplnilo ho viac ako tisíc ľudí, ktorí prišli podporiť boj za demokraciu a smerovanie Slovenska tým správnym smerom.
Protestné zhromaždenie na námestí v Prievidzi 24.1.2025 (zdroj: Archív (es))Okamžite po skončení zhromaždenia sa na sociálnych sieťach rozprúdila živá diskusia tábora pre aj proti, v ktorej okrem iného zaznievali aj informácie o počte účastníkov.
„Poznám to námestie, lebo sme tam mali míting a môžem povedať, že tam je maximálne 250 ľudí, takže nič moc,“ napísal Antoninko Grneje.
„...a že vraj tisíc, také sprostosti im zožerie len ten, kto na mítingu na námestí nikdy nebol,“ dala status Květa Macáková.
Prievidzské námestie pripomínalo November 89, spievalo sa aj v ruštine Čítajte „Že rekordná účasť, možno tristo ľudí dokopy, zo 42-tisíc obyvateľov Prievidze. Ale sa vás tam teda zišlo, musím uznať,“ pridal komentár Miroslav Kopico.
„Až tak veľa ľudí tam nie je... pozrite poriadne všetky fotky... len tam bol šikovný fotograf... na baníckych býva omnoho viac... na Prievidzu dosť slabé,“ konštatovala Iva Maslen.
Celkovo sa za necelý deň od konania demonštrácie, len pri jedinej sérii niekoľkých fotografií z piatkovej akcie, nazbieralo na sociálnej sieti takmer tisíc komentárov, ktoré okrem počtu účastníkov, vyjadrovali aj viaceré nepublikovateľné stanoviská diskutujúcich.
Počet ľudí na proteste je pre organizátorov vždy len orientačné číslo, pri ktorom zväčša vychádzajú zo skúseností z predošlých akcií. Vďaka umelej inteligencii a fotografii väčšej časti námestia, sa podarilo určiť množstvo účastníkov pomerne presne.
Vzhľadom na tých, ktorých model prepočítania ľudí na fotografii námestia do celkového súčtu postáv nezarátal, môžeme hovoriť o minimálnom čísle 1143.
Postáv, ktoré neboli zrátané a sú na okrajoch fotografie, je približne okolo stovky. Celkový súčet účastníkov piatkového protestu v Prievidzi sa tak, podľa vizuálneho odhadu, pohybuje niekde okolo čísla 1300.
Polícia v Prievidzi preveruje, či sa organizátorom protestov nevyhrážajú Čítajte Organizátori, ktorými boli v Prievidzi občianski aktivisti, v rámci preventívnych opatrení už deň pred akciou komunikovali s mestskou i štátnou políciou.
„Okrem iného sme ich informovali o tom, že nám neboli adresované žiadne osobné ani mailové vyhrážky a že nemáme vedomosť ani o tom, že by sa v Prievidzi chystal nejaký antiprotest,“ potvrdil jeden zo spoluorganizátorov podujatia, aktivista Ivan Sýkora.
Na pokojnej demonštrácii vystúpil okrem hostí a moderátora podujatia aj Matej Tále z Nitry, ktorý v jednom zo svojich protest songov zaspieval jeho záverečnú pasáž v ruskom jazyku, ako paródiu na život v tejto krajine. Prítomní ho odmenili potleskom.
Čítal sa aj text, ktorý koluje internetom, ako prosba rodičom a starým rodičom, aby mladým dovolili žiť v slobodnej krajine a nie v tej, v ktorej museli žiť oni.
Prosba rodičom a starým rodičom:
Milí rodičia a starí rodičia!
V prvom rade Vám chceme odkázať, že Vás milujeme presne takých akí ste a vieme, že tieto pocity sú obojstranné. Chceme, aby ste boli šťastní a vy túžite, aby sme boli šťastní aj vtedy, keď už ostanete len v našich srdciach.
Máme takmer celý život pred sebou a chceme ešte veľa zažiť. Vieme, že vy si tých zážitkov z vašich dôchodkov a príjmov veľa dovoliť nemôžete. Určite však tiež viete, že nám už na akýkoľvek dôchodok v našej starobe nezostane. Aby sme si vedeli zabezpečiť budúcnosť podľa nášho najlepšieho vedomia a svedomia, potrebujeme len, aby ste nám to dovolili.
Dovolili, aby sme mohli slobodne podnikať, študovať kdekoľvek v Európe, patriť do západnej civilizácie, kde sa cítime najlepšie, chrániť našu prírodu, cestovať bez obmedzení a zbierať skúsenosti, ktoré nás posúvajú vpred a najmä, vychovávať ďalšie generácie v bezpečí a bez vplyvu autoritatívnych mocenstiev.
Vieme, že najväčšia potreba človeka je prežiť. Každý z nás sa pozerá do svojej budúcnosti, niekto potrebuje vidieť len 10 rokov, iný si uvedomuje, že má ešte celý život pred sebou a obáva sa o budúcnosť seba a svojich malých detí. Nechce žiť na okraji svetovej spoločnosti, nechce žiť pod vplyvom manipulátorov a diktátorov, nechce už zažiť to, čo ste zažívali v mladosti vy. Nefunguje u nás spomienkový optimizmus, lebo sme to čo vy, už našťastie nezažili. Milujeme našu slobodu a chceme si ju nechať.
Nepotrebujeme od Vás, aby ste spolu s nami protestovali na uliciach. Potrebujeme, aby ste nám dovolili zachovať demokratickú spoločnosť, pretože takto si to väčšina z vašich detí prajú. Overenie tohto tvrdenia je možné z akýchkoľvek volebných prieskumov, ktoré ukazujú, že veľká väčšina voličov, ktorí volili presný opak toho, kto nám teraz vládne, sme my, vaše deti.
Pomôžte nám prosím presadiť naše priania len tým, že sa nenecháte ovládať manipulatívnou rétorikou našich vládnych predstaviteľov a nenecháte nás, aj keď tu už nebudete, žiť v rozvrátenej krajine pod vplyvom diktátorov, ale na demokratickom Slovensku, v Európe, v Európskej únii. Presne tak, ako si to prajeme.
Doprajte nám budúcnosť podľa našich predstáv.
S láskou
Vaše dcéry, synovia a vnúčatá.
Ivana Kvetanová
