PRIEVIDZA. Vodné nádrže sa na hornej Nitre v posledných týždňoch hemžia korčuliarmi. Na miestnych priehradách a jazerách vidieť najmä počas voľných dní desiatky ľudí.
Odborníci varujú pred možným nebezpečenstvom a vyzývajú k zodpovednosti. Hasiči sa zase pripravujú na prípadné zásahy. Naposledy zachránili v Partizánskom 60-ročného muža, pod ktorým sa prepadol ľad v miestnom jazere.
Hasiči zásahy trénujú
Na vodnej ploche v Kanianke absolvovali taktické cvičenie hasiči z okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Prievidzi. Martin Vavro, veliteľ družstva druhej zmeny a inštruktor povodňovej služby, vysvetlil, že chcú byť na podobné udalosti pripravení.
„Ide o špecifický typ zásahov, nie je ich veľa, ale sú o to nebezpečnejšie, pretože ak sa človek preborí pod ľad, veľa času na záchranu nemá,“ vysvetlil.
Ideálny reakčný čas je podľa neho čo najkratší. Závisí aj od kondície a fyzických schopností človeka, ale spravidla ide o minúty.
„V ľadovej vode človek extrémne rýchlo stráca sily a k podchladeniu dochádza za krátky čas. Potom už nedokáže bojovať s vodou a šance na jeho záchranu klesajú,“ vysvetlil.

Preto je podľa neho dôležité, keď sa pod niekým preborí ľad, aby okamžite zalarmoval okolie a neostal nehybne vo vode, pretože hrozí rýchlejšie podchladenie. Mal by však ostať pokojný, aby sa príliš nevysilil.
Miernym kopaním by sa mal pomaly pokúsiť dostať z vody na ľad, otočiť by sa mal v smere, z ktorého prišiel. Je totiž predpoklad, že tam ho ľad udrží. Na ľade je potrebné hmotnosť tela čo najviac rozložiť v priestore, preto by človek nemal vstávať, ale ležať na bruchu a pomalými pohybmi sa posúvať.

Laická pomoc má pravidlá
Pomôcť môžu aj ľudia, ktorí sú svedkami udalosti, musia však tiež myslieť na svoju bezpečnosť. „Neodporúčam im vstupovať na ľadovú plochu, aby sa z jedného zachraňovaného nestali dvaja. V prvom rade treba privolať pomoc a pokúsiť sa postihnutému podať konár, lano alebo čokoľvek, čo mu pomôže dostať sa z vody,“ upozornil Vavro.
Najviac ohrozenými skupinami ľudí sú podľa jeho slov deti a seniori. Pri preborení ľadu môže čiastočne človeku pomôcť aj to, že otužuje, je na ľad zvyknutý, vie, ako správne dýchať a nedostane taký silný šok. „Nemusí to však byť pravidlo, preto nie je dobré situáciu nikdy podceňovať,“ doplnil.
Zbytočne neriskujte
Nešťastiam a úrazom sa treba v prvom rade snažiť vyhnúť. Zuzana Vongrejová zo Slovenského červeného kríža upozorňuje, že pred vstupom na ľad ho treba vizuálne skontrolovať, hľadať praskliny, nerovnosti a iné príznaky slabého ľadu.
„Vyskúšajte ľad pri brehu. Urobte do neho dieru vrtákom, sekáčikom alebo sekerou, aby ste zistili jeho hrúbku. Nezabúdajte, že hrúbka ľadu nemusí byť rovnomerná. Pozor napríklad na teplé pramene, ktoré môžu vyvierať zospodu jazera, a tým ľad oslabiť na určitom úseku,“ upozornila.

Odporúčaná hrúbka ľadu je podľa nej pre jedného človeka desať centimetrov, pre menšiu skupinku štyroch či piatich ľudí aspoň dvanásť až pätnásť centimetrov a pre väčšiu skupinu aspoň dvadsať centimetrov.
Ľudia by si mali všímať signály, ktoré môžu prezradiť hroziace nebezpečenstvo. Napríklad tupé zvuky či praskanie môžu naznačovať oslabenie ľadu. Ak začne ľad praskať, treba si ľahnúť a roztiahnuť končatiny a rozložiť tak hmotnosť tela na väčšiu plochu. Následne sa treba doplaziť na bezpečnejšie miesto alebo k brehu.
V prípade preborenia ľadu treba kontaktovať v prvom rade hasičov, ktorí majú vybavenie a výcvik na takéto situácie. Pravidelne sa na ne pripravujú počas taktických cvičení.
Ich zámerom je najmä zlepšovanie reakčného času, za ktorý dokážu doraziť na miesto udalosti, skúšanie metód záchrany osôb na zamrznutej vodnej hladine a otestovanie pomôcok, ktoré majú k dispozícii.
Dôležitá teplota
Prievidzskí hasiči majú vozidlo celoročne pripravené na záchranu ľudí na vodnej hladine. Súčasťou výbavy sú suché obleky, ktoré neprepustia vodu a dokážu udržať tepelný komfort. Vďaka nemu môžu zasahovať aj v ľadovej vode.
Obleky si hasiči obliekajú už po ceste na miesto udalosti. „Po príjazde jeden z nás okamžite ide k postihnutému človeku a snaží sa ho vytiahnuť z vody. Celý čas je pri tom istený. Nasledujú ho ďalší dvaja hasiči s transportnými nosidlami špeciálne upravenými na zásahy vo vode,“ priblížil Martin Vavro.

Podobné udalosti podľa neho najčastejšie spája ľudská nerozvážnosť a nezodpovednosť. Česi sa držia zásady 5 / -5 / 10, čo znamená, že ak sa počas piatich dní udrží teplota vzduchu pod mínus piatimi stupňami, tak ľad má hrúbku desať centimetrov, čo je minimálna bezpečná miera.
„Netreba sa v tomto období preceňovať, aj keď v noci mrzne. Cez deň je odmäk, ľad už nie je bezpečný, aj tak to ľudia neustále skúšajú a riskujú. Štatisticky sa najviac takýchto prípadov deje mladým ľuďom, ktorí sa častejšie správajú nerozvážne,“ doplnil hasič.
Korčuľovanie obľubuje aj Martina z Prievidze s rodinou. Túto zimu trávia najmä na handlovskom jazere. „Vždy dbáme na to, aby aspoň niekoľko dní mrzlo, vyberáme si chladnejšie lokality a miesta v tieni. Signálom, že korčuľovanie nie je bezpečné, je najmä praskanie ľadu,“ povedala.
