PRIEVIDZA. Majstri sveta v ryžovaní zlata, manželia Janka a František Küfferovci z Prievidze, vedia o panviciach úplne iné veci, než väčšina z nás a gramofónové platne u nich nehrajú pesničky, ale nosia zlato.
Vyštudovaný geológ by dal ešte pred rokmi ruku do ohňa za všetko možné, len za zlato nie. Tento kov, ako taký, ho nikdy nelákal. Jeho manželka zlato tiež nemusí, jej favoritom je striebro.
Spoločných majú priateľov a dôvod, pre ktorý sa oplatí mať nevšedný, manželský koníček. Obaja sú už desať rokov zlatokopmi. K ryžovaniu sa dostali náhodou.
„Spolužiaci ma zavolali na súťaž a rovno ma do nej prihlásili. Zaujalo ma to natoľko, že som to zobral smrteľne vážne,“ priznáva. Jeho manžela ho rok len pozorovala. Potom si to raz vyskúšala doma v garáži.
„Žiadnu zlatinku som nestratila a tak som si povedala, že to skúsim aj súťažne,“ spomína.

Ich cesta od amatérov k profesionálom bola rýchla. František je dnes prezidentom asociácie, ktorá združuje zlatokopov. Janka sa v roku 2022 stala majsterkou sveta v kategórii žien v profesionálnej panvici, prvou zo Slovenska. Zlato získali aj spolu, v trojčlenných tímoch a on je navyše majstrom sveta medzi veteránmi.
Nie je panvica ako panvica
Medzinárodná asociácia zlatokopov má tie isté pravidlá všade na svete. Ryžuje sa neznáme množstvo zlatiniek, od päť do dvanásť a v niektorých súťažiach až do dvadsať.
V kolektívnych súťažiach sa bojuje v dvoj, troj a päťčlenných tímoch. Každý má svoje vedro s určitým počtom zlatiniek. Jeden z nich je vždy kapitán. Ryžujú samostatne a až keď z claimu jeden vystúpi, môže ďalší pokračovať. Kapitán je posledný a zastaví časomieru. Existuje viacero typov panvíc, s ktorými sa súťaží.
„Kanadská panvica má ploché dno a vyššie boky. Čínska panvica má tvar čínskeho klobúka, je špicatá. Gramofónová platňa alebo profesionálna panvica, je rovná, na dne sú zárezy a po obvode minimálne okraje,“ vysvetľuje zlatokopka.

Gramofónová platňa je najrýchlejšia. Pri nej sa robia časy od minúty hore, podľa toho, aký náročný je materiál a aký typ zlata sa používa, či talianske, šupinkové, alebo fínske, viac hranaté. Fínske je podľa oboch zlatokopov oveľa lepšie ryžovateľné.
Ryžovali aj diamanty
„Máme aj zábavné súťaže, keď sa napríklad ryžuje vo formičke na srnčí chrbát, vo vedre, zrezanej nádobe od mlieka, či v miske z kvetináča. Je to katastrofa z takého niečoho dostať zlato,“ konštatujú zhodne.
Vo Fínsku sa raz zúčastnili súťaže, kde mali ryžovať surové diamanty, ktoré im primiešali do zmesi štrku a blata.
„Diamant je oveľa ľahší než zlato. V panvici pláva spolu so štrkom tesne pod povrchom a dá sa ľahko stratiť. Je to logické. Kubík štrku má hmotnosť asi tri tony a kubík zlata 27 ton,“ vysvetľuje geológ.

Zlato skúšali ryžovať aj v klasických zlatonosných riekach v Taliansku a v Juhoafrickej republike. Výsledok? Až príliš veľa ťažkej driny.
„Rýchlo som zistila, že toto moja šálka kávy nebude, manžel to skúsil a tiež s tým skončil. Navyše sme nikde nič nenašli, hoci sa nejaké nugety vyryžovali. Tých pár drobných zlatiniek má pre nás oveľa väčšiu cenu, ale inú, súťažnú,“ dodáva.
„Najväčším úspechom je pre nás to, že sme sa dokázali presadiť v svetovej konkurencii, dokonca obaja“ hovorí František.
Cenou však nie sú len medaily z takýchto prestížnych podujatí, ale hlavne nové priateľstvá a zážitky, ktoré im tento šport prináša. Práve tie majú podľa manželov skutočnú cenu zlata.
Najnovšie technológie
„Domáce súťaže sú skôr o zábave a stretávaní sa starých, dobrých známych. O skutočný adrenalín ide až v najvyššej lige, ktorou sú práve majstrovstvá sveta,“ vysvetľuje zlatokop.
Športové ryžovanie zlata vyžaduje znalosť rôznych techník, ktoré závisia od typu panvice či charakteru štrku. Ten si na tréning vo svojom claime vozí vopred z miest, kde sa bude súťažiť. František dokonca vyrába vlastné panvice a neustále ich zdokonaľuje.