PRIEVIDZA. Fenomén ryžovania zlata už dávno nie je doménou divokého západu a jeho obrazov z kultových filmov, či zákerností spájaných so zlatou horúčkou.
V sobotu (4.1.) odštartovali zlatokopi v rekreačnom stredisku Púšť pri Prievidzi, úvodným kolom súťažnú sezónu v ryžovaní zlata. V rámci siedmeho ročníka Trojkráľového ryžovania pretekári ryžovali prvý raz v termálnej vode.
V súťaži jednotlivcov sa zaregistrovala takmer päťdesiatka zlatokopov zo Slovenska, Čiech a Poľska. Ich úlohou bolo v čo možno najkratšom čase nájsť zlato v podobe zlatiniek naočkované v pätnástich kilogramoch štrku.
„Ide o zlaté zrná s veľkosťou milimeter až dva, nie menšou. Ich počet nie je pretekárom známy. Za každú nevyryžovanú zlatinku sú trestné minúty, ktoré súťažiaceho stoja automaticky dobré umiestnenie,“ informoval prezident Slovenskej asociácie zlatokopov František Küffer.
Išlo o prvé, zahrievacie kolo novej zlatokopeckej sezóny. V mužskej, ženskej, juniorskej, detskej a veteránskej kategórii sa bojovalo o prvé tohtoročné body do slovenského zlatokopeckého rebríčka.
Za tri stovky vymáhajú od dôchodcu 15-tisíc. Takmer prišiel o dom, má strach o život Čítajte „Počas roka absolvuje každý pretekár niekoľko takýchto bodovaných podujatí, na základe ktorých sa tvorí poradie pre účasť v slovenskej reprezentácii na medzinárodné súťaže,“ vysvetľuje Küffer.
Ryžovali fínske zlato
Žiadny divoký západ, ide len o šport, ktorý je aj v prípade našich, profesionálnych zlatokopov, viac koníčkom. Hoci, stále ide o zlato.
„Jeden gram zlata stál ešte pred dvomi rokmi 50 eur, v súčasnosti je to 83 až 86 eur. Hodnota jednej zlatinky je okolo 40 centov. Na tejto súťaži sme používali fínske zlato, ktoré sa ryžuje oveľa lepšie než napríklad talianske a aj sa menej stráca.
Hokejkou zaútočil na ženu a jej syna, bil ich aj po hlave Čítajte Nie každý pretekár dokáže všetko zlato naočkované do zmesi štrku nájsť. Organizátori tak o zlato často prichádzajú.
„Nie je zlato ako zlato a nie je štrk ako štrk. V prípade talianskeho zlata, ktoré je tenšie, sa straty pohybujú okolo dvadsať percent. Fínske zlatinky sú hrubšie a stratovosť klesá na desať percent,“ vysvetľuje Küffer.
Vždy je to aj o materiáloch, do ktorých sa dávajú miniatúrne kúsky zlata, ktoré treba vyryžovať na panvici. Tie môžu mať tiež veľmi rozdielne parametre. Na každých pretekoch je to iné a natrénovať to, nie je vôbec jednoduché.
