PRIEVIDZA. Keď mal 27 rokov, pomoc s riešením zdravotných problémov hľadal v Thajsku. Vtedy ešte netušil, že okrem úspešnej liečby v Ázii nájde aj jedinečnú prácu. Jeho osud sa spojil s kráľovským drevom v oblasti Čiang Maj, na severe Thajska.
Ondrej Kušnír, 52-ročný rodák z Michaloviec, sa usadil v Prievidzi a na Slovensko dováža unikátne kusy dreva, z ktorých vyrába nábytok. Pracuje s drevom aj z päťstoročných akácií, ktorých kmene majú priemer aj tri metre.
Hovorí, že cesta, ktorú drevo absolvuje, nie je jednoduchá, ovplyvňujú ju prísne pravidlá a nariadenia krajiny, z ktorej pochádza.
V článku sa ďalej dočítate:
- čo ho zaujalo na thajských stromoch,
- ako režú obrovské akácie,
- prečo nenechávajú v zemi ich korene.
Zaujali ho obrovské akácie
Do Thajska sa každý rok vracal aj niekoľkokrát pre liečivé byliny, počas svojich pobytov objavil thajskú džungľu, v ktorej uvidel prvý raz obrovské stromy a to, čo z nich domáci dokážu vyrobiť.
Opracovaný koreň akácie (zdroj: archív ok)„Neuveriteľné kusy a ručná robota, na konci ktorej boli úplne iné kusy masívneho nábytku a doplnkov, než na aké som bol zvyknutý u nás. Aj tie najväčšie veci boli z jediného dreva. Nič nebolo spájané, hoci išlo o zložité obrazce, pozeral som sa na to v nemom úžase,“ vysvetľuje.
Vtedy mu napadlo priniesť niečo také aj k nám. Sen sa menil na skutočnosť pomaly. Keď začal zisťovať, čo všetko treba na vývoz vybaviť, koľko to trvá a aké je to zložité a drahé, pochopil, prečo to nikde v Európe ešte nevidel.
„Všetko to boli priemery dosiek od desať centimetrov vyššie, s hmotnosťou dosahujúcou tony. Navyše čakať na voľné vysušenie dvadsať centimetrovej akáciovej dosky s dĺžkou niekoľkých metrov päť, desať alebo pätnásť rokov a až potom ju spracovávať, sa nikomu z drevárov veľmi nechcelo,“ vysvetľuje Kušnír.
Trh s doskami akácií (zdroj: archív ok)Čo centimeter, to rok sušenia. Polotovary napílených kusov stromov na miestnych trhoch s touto komoditou, boli len začiatky. Zaujímali ho skôr celé stromy, ktoré bolo treba ešte len vypíliť. A to je v Thajsku oveľa väčší problém. Požiadať o to môžu len domáci. Navyše, z krajiny sa nespracovaná drevná surovina vyvážať nesmie.
„Licenciu cudzinec získať nemôže. Dá sa k tomu dostať tak, že sa informujete v meste alebo na dedine o tom, ktoré dreviny majú v pláne odstraňovať. Likvidujú sa len stromy, ktoré sú buď nebezpečné, choré, alebo také, ktoré zvnútra tlejú, aby náhodou niekomu neublížili,“ prezrádza.
Burza dosiek z akácií (zdroj: Archív ok)Na takéto dreviny sú potom vyhlasované aukcie a záujemcovia sa o ne môžu uchádzať. Na to, aby strom mohli vypíliť, si cudzinci hľadajú domáceho zástupcu, ktorý za nich licituje a dohaduje konečnú cenu.
Stromy sa musia zužitkovať celé
„Je veľký rozdiel aj v tom, kde sa strom nachádza a za akých okolností sa musí odstraňovať. Iné je to v zastavanom priestore, napríklad v meste, v tesnej blízkosti rôznych prekážok, ktoré by mohli byť výrubom ohrozené a iné v prípade voľného priestranstva, kde nič nezavadzia,“ ozrejmuje Kušnír.
Rekordná doska z akácie v hodnote 100-tisíc eur na Slovensku neskončila (zdroj: Archív ok)Potom sú to ešte rozmery stromu, jeho výška a hrúbka kmeňa. Bezproblémové stromy sa nevypilujú. Keďže ide väčšinou o akácie, ktoré majú niekoľko stoviek rokov a cieľom je dostať drevo nepoškodené, zakaždým je pri tom nutná ťažká technika.
Za tri stovky vymáhajú od dôchodcu 15-tisíc. Takmer prišiel o dom, má strach o život Čítajte V Thajsku sa musí zo stromu použiť všetko, aj konáre od priemeru šesť centimetrov. Nič, čo je hrubšie, sa nesmie napríklad spáliť alebo inak nevhodne zlikvidovať.
„V Thajsku som bol od roku 2002 asi šesťdesiatkrát a postupne som sa učil. Na trhu s drevom je už strom rozpílený a môžete si vybrať tie najzaujímavejšie kusy s netradičnou kresbou. Pri strome, ktorý stojí, netušíte, čo v sebe ukrýva. Je to o niečo lacnejšie, ale je to v podstate taká mačka vo vreci,“ prezrádza Kušnír.
Spodná časť akácie (zdroj: Archív ok)Strom môže byť vo vnútri kompletne vytletý a stáva sa, že záujemca kúpi len kôru, alebo môže byť poškodený chorobou a nepekný. To je vždy risk. Už pár rokov sa o takéto drevo zaujímajú firmy z celého sveta. Zúčastňujú sa na predajných trhoch a nakupujú nové i staršie kusy obrovských foršní. Málokto si trúfne na kompletný výrub stromu, o ktorom netuší, či na ňom náhodou neprerobí.
