PRIEVIDZA. Rodák z Prievidze Michal Kvet sa stal finalistom prestížneho ocenenia ESET Science Award v kategórii Výnimočná osobnosť vedy do 35 rokov.
Venuje sa výskumu temporálnych databáz, dátovej analytike a ich aplikáciám v inteligentných systémoch, ktoré priamo ovplyvňujú oblasti ako je doprava, zdravotníctvo či životné prostredie.
Jeho práca pomáha pochopiť a efektívne riešiť výzvy, ktoré prináša exponenciálny nárast množstva údajov. Viac o sebe a práci prezradil v rozhovore.
Čo pre vás znamená byť finalistom v tejto prestížnej kategórii?
V prvom rade to považujem za ocenenie slovenskej vedy ako takej. Pri čítaní mien ocenených si uvedomujeme, že tu máme špičkových vedcov, ktorí sú na svetovej úrovni. Veda sa totiž nedá robiť len v priestore jednej krajiny.
Veľmi si cením, že som sa stal finalistom, o to viac, že to hodnotila medzinárodná komisia pod vedením nositeľky Nobelovej ceny Emmanuelle Charpentier, priekopníčky v oblasti genetiky. To znamená, že aj zahraniční odborníci nás takýmto spôsobom ocenili.
Som rád, že aj takto sa dostáva slovenská veda do povedomia, pretože sa o nej pomerne málo hovorí, i napriek tomu, že tu máme špičkových vedcov.
V článku sa ďalej dočítate:
- čím to je, že je veda menej viditeľná,
- prečo nehrozí vzbura umelej inteligencie,
- či majú vedci na Slovensku budúcnosť.
Čím to je, že veda a ľudia s ňou spojení, sú u nás akosi menej viditeľní?
My vedci často nedokážeme výsledky našej práce podať zrozumiteľným spôsobom, aby im bežný človek porozumel. Niekedy to ani nie je celkom možné. To je asi ten dôvod, prečo sú vedci a výsledky ich práce menej viditeľné.
IT študentka roka: Má 18, chce pracovať v Silicon Valley a ženy motivuje vstúpiť do sveta IT Čítajte Váš odbor sú temporálne databázy. To je niečo, čomu naozaj bežný človek nemôže bez bližšieho vysvetlenia porozumieť. Skúsme to teda poľudštiť.
Všetky informácie sú v podstate ohraničené v čase. Príkladom môžu byť navigačné systémy. Chceme sa presunúť z bodu A do bodu B, napríklad niekde cestovať. Chceme sa vyhnúť diaľniciam alebo ich, naopak, preferujeme. Definujeme si kritériá našej cesty, hľadáme najrýchlejšiu, najkratšiu alebo najlacnejšiu.
Pôvodne boli podstatou navigácií konvenčné systémy, pri ktorých sa zohľadňoval len aktuálny stav, teda cestná infraštruktúra. Časom sa však zistilo, že takéto riešenie je nedostatočné. Potrebujeme zohľadniť dopravné špičky, kolóny, cestné uzávery, počasie a podobne. Práve v tomto nám pomáhajú temporálne databázy, v ktorých uchovávame stav a rôzne faktory v čase. Na základe toho sa môžeme lepšie rozhodnúť a zvoliť vhodnejšiu trasu.
Keby neexistovali temporálne databázy, navrhnutá trasa by mohla byť nepresná alebo nevhodná. Okrem toho nám temporálne databázy pomáhajú s analytikou a tvorbou prognóz do budúcnosti. Teda porozumieť tomu, ako sa môže situácia meniť v budúcnosti.
Kúpiť si živého kapra nebude tento rok také jednoduché, postarali sa o to aktivisti Čítajte Ako tieto javy skúmate?
Vychádzame z informácií, ktoré nám automatizovane prichádzajú do databázy. Tie následne analyzujeme a publikujeme výsledky. Konkrétny príklad by mohol vyzerať asi tak, že každý mesiac zbierame dáta o dopravnej nehodovosti. Vieme zistiť, aké faktory ovplyvňujú nehodovosť.
Častokrát si ľudia myslia, že množstvo dopravných nehôd ovplyvňuje napríklad sneženie a zlá poveternostná situácia. To však nie celkom platí. Najviac dopravných nehôd býva totiž v nesťažených podmienkach. Keď sneží, tak na cesty neskúsení vodiči vôbec nevychádzajú. Keď máme reálne dáta, vieme ich vyhodnocovať.
Dôchodcovia zomierajú v starobincoch ako dlžníci, ich penzie nepokrývajú ani minimálne náklady Čítajte Informácie, či už v súvislosti s časom, alebo nie, majú jednu veľkú danosť. Môžu a nemusia byť pravdivé. Ako sa popasovať s týmto aktuálnym problémom?
Tu si treba uvedomiť jedno a to, že nikto z nás nie je odborníkom na všetko. Informácie a s nimi aj dezinformácie vznikajú a budú vznikať. Je čoraz ťažšie rozpoznať, čo je pravda a čo nie, čo je upravené a čo nie.
Riešením je dôverovať odborníkom. To sú tí nositelia správnej cesty a správneho riešenia. Možno práve temporálne databázy sú cestou. Kontinuálne sledovanie vyjadrení odborníkov v dlhodobom časovom období môže potvrdiť alebo vyvrátiť ich konzistentnosť v čase a priestore.
