Horskí záchranári na Slovensku majú za sebou náročné leto. Počet ich výjazdov rastie spolu s množstvom ľudí, ktorí chodia do hôr. Z horskej turistiky je trend, ktorý sa však podpisuje na počte úrazov či kritických situácií.
Šéf horskej záchrannej služby MARTIN MATUŠEK vysvetlil, že najviac udalostí, pri ktorých zasahujú, zapríčiní zlyhanie ľudského faktora. Turisti nerešpektujú pokyny a nariadenia, preceňujú svoje schopnosti a na pobyt v horách nie sú dobre pripravení. Až osemdesiat výjazdov horských záchranárov je však zbytočných.
Tohtoročné leto bolo podľa štatistík pre horských záchranárov náročnejšie ako vlani, zaznamenali o 32 percent viac hovorov na tiesňovú linku a v horách zahynulo už trinásť ľudí. Vnímate tento nárast?
Hlavná letná sezóna bola tento rok extrémna, zaznamenali sme takmer tretinový nárast udalostí vo všetkých ukazovateľoch nehodovosti. Najvyšší bol v nižšej horolezeckej obtiažnosti, čo je nový pojem, ktorý sa niekoľko rokov nesprávne interpretoval ako vysokohorská turistika. V týchto oblastiach takzvaného ľahšieho horolezectva máme najviac ťažkých zásahov. Na jeseň sa ich počet znížil.
Čím si vysvetľujete nárast počtu zásahov?
Všetko so všetkým súvisí. Na jednej strane je to množstvo ľudí v horách, najmä v lokalitách, ktoré sú masívne propagované v médiách. Na strane druhej je problém, že ľudia nedodržiavajú všeobecné pravidlá bezpečnosti a na niektoré typy túr chodia aj tí, ktorí na ne nemajú technické ani fyzické schopnosti.

Ktoré obdobia roka sú na horách najnebezpečnejšie?
Na ročnom období až tak nezáleží. Najviac nehôd sa stáva v prázdninových obdobiach, kedy je na horách viac ľudí a potom v čase, keď dochádza k nečakaným zmenám poveternostných podmienok.
Aké sú hlavné dôvody, pre ktoré vyrážate na zásahy?
Viac ako osemdesiat percent zásahov je k prípadom, pri ktorých zlyhal ľudský faktor. K desiatim percentám prípadov nemáme adekvátne údaje a nedokážeme ich presne vyhodnotiť a menej ako desať percent zásahov je z objektívnych príčin, alebo ako my hovoríme, z vyššej moci.
V čom zlyhávajú ľudia?
Najčastejšou príčinou ľudského zlyhania je precenenie vlastných schopností alebo podcenenie obtiažnosti, dĺžky či charakteru túry. Od analýz z päťdesiatych rokov minulého storočia sa nič nezmenilo.

Niektorí ľudia si myslia, že keď dokážu štyri hodiny šoférovať, dokážu aj štyri hodiny šliapať do kopca. A tiež zabúdajú na to, že treba zísť aj dole. Najviac nehôd, či už ide o turistiku, horolezectvo, skialpinizmus či cyklistiku, sa stáva cestou naspäť.
S akými ťažkosťami ľudia väčšinou volajú záchranárov na pomoc?
Je to široké spektrum prípadov, pre ktoré ľudia volajú na tiesňovú linku. Od banalít typu môj pes je vyčerpaný, ja som psychicky alebo fyzicky unavený, nemám vodu, bolí ma koleno, cez podvrtnuté členky a prípady ťažkých ľudí, ktorí nie sú schopní sa dostať dole, až po vážne prípady zranení, polytraumy, bezvedomia či smrti.

Koľko percent zásahov je zbytočných?
Viac ako osemdesiat percent.
Musíte vyraziť ku každému prípadu, ktorý ľudia nahlásia?
Existujú postupy, v rámci ktorých sa nutnosť zásahu vyhodnocuje a dispečer linky zvolí postup, či človeka len naviguje alebo vyšle záchranné zložky. Každý prípad je iný. Je to na rozhodnutí operátora. Niekedy rovnako vyzerajúce volanie môže znamenať rôznu realitu v teréne.
V akých situáciách teda treba volať na pomoc horských záchranárov?
Keď ide o vážne ohrozenie zdravia alebo života. Že nestihne večeru, alebo bude mať otlak pre zle obuté ponožky, nie je dôvodom na volanie tiesňovej linky. Treba si uvedomiť, že počty horských záchranárov sú obmedzené a keď sú na zbytočnom výjazde, môžu chýbať tam, kde ich je skutočne treba.
Spomeniete si na najbizarnejší a najťažší zásah, ktoré ste absolvovali?
Tých bizarných je každý týždeň niekoľko. Nedávno kolegovia z Malej Fatry zasahovali pri 150-kilovom mužovi, ktorý vyšiel na kopec a nedokázal sa z neho vrátiť. Nasledoval nekonečný transport do bezpečia.
Keby mu záchranári nepomohli, ten človek tam mohol zomrieť na vyčerpanie a podchladenie. Bolo to nezmyselné rozhodnutie vydať sa na takú túru. Stáva sa to úplne bežne.
Náročný zásah mali kolegovia pred pár týždňami vo Vysokých Tatrách, kde sa skupina ľudí vybrala na Gerlachovský štít. Vzhľadom na dátum a ich spôsobilosť tam nemali čo robiť. Pri relatívne dobre predpovedi počasia sa v hrebeňovej oblasti vytvorila hmla a ľad, vodca skupiny spadol a zabil sa.