PRIEVIDZA. Kedysi opustené a ponuré banícke učilište v Prievidzi sa zmenilo na pulzujúce srdce mesta, miesto, kde spomienky a súčasnosť nájdu spoločnú reč. Galéria Jabloň je viac než len galéria, je to magnet, ktorý pritiahne každého, kto túži po mieste, kde sa história stáva zážitkom a budúcnosť otvára priestor pre kreativitu a odvahu.
Tento niekdajší „dom duchov“ na ulici M. Falešníka, dnes hostí kultúrne a kreatívne centrum, ktorého atmosféra pripomína rozkvitnutý sad, miesto plné života, myšlienok a neobyčajných ľudí.
Cesta za vizionárskym projektom
Zmena začala nenápadne, prvými krokmi jedného človeka s veľkým odhodlaním, Michala Dobiaša. Aktívny dobrovoľník, zberateľ a neúnavný iniciátor komunitných projektov v Prievidzi, priniesol svojím odvážnym plánom svetlo do šedých stien bývalého učilišťa.
Aj vďaka ústretovosti Trenčianskeho samosprávneho kraja, ktorý chátrajúcu budovu poskytol za symbolické euro, sa priestor stal ohniskom aktivít všehochutí, miestom slobody, tolerancie, umenia, vzdelávania a spoločenskej solidarity.
Z miesta zabudnutého časom je dnes dom s dušou
Z každej miestnosti dýcha kúsok minulosti, no aj silný pocit súčasnosti. Múzeum Vtedy vracia návštevníkov do čias socialistického Československa, kde si môžu prezrieť interiéry, ktoré autenticky zachytávajú atmosféru doby, od replík retro obývačky, kuchyne, výčapu, triedy až po predajňu, kde kedysi žiarila jednoduchá elegancia bežných dní.
Je to ako prechádzka spomienkami, ktorú dopĺňajú kreatívne ateliéry, baletná škola, najväčší antikvariát v regióne a dokonca aj požičovňa zdravotníckych pomôcok, miesto, kde sa pomoc stáva prioritou.
Prízemie aj s nádychom televíznej histórie
Staré časy Československej televízie, ktorú kedysi sledoval celý národ, pripomína skutočné štúdio s kamerami, obrazovkami, pultmi obrazovej a zvukovej réžie, vrátane interiéru z populárnej relácie Kufr, prostredníctvom ktorej sa divákom prihováral moderátor, zabávač a herec Pavel Zedníček.
Stojany, z ktorých sa kedysi tankoval benzín za osem korún a vizionárske obrazy socialistického realizmu od Štefana Bednára vo vedľajšej chodbe, končiacej technickou miestnosťou premietačov filmov, vyrážajú dych.
Galéria Jabloň v Prievidzi. (zdroj: archív Galérie Jabloň)Miesto pre všetkých, bez predsudkov, bez hraníc
Jabloň je komunitou sama o sebe, inšpirovaná ľudskosťou, slobodou a odhodlaním vytvoriť inkluzívne a otvorené miesto. Je to centrum, ktoré vystupuje proti diskriminácii, rasizmu a predsudkom, podporuje dialóg medzi umením, kultúrou a občianskou spoločnosťou.
Dom s dušou nie je len metaforou, Jabloň je domovom pre tých, ktorí veria, že kultúra a tolerancia môže byť hnacím motorom zmeny, že umenie má moc spájať, a že miestna komunita môže byť silná a jedinečná práve vďaka rozmanitosti.
Na streche je javisko s nebom
V rámci Dobiašovej vízie vznikla na streche budovy pochôdzna vyhliadka s panoramatickým výhľadom na široké okolie. Jej rekonštrukciu pomohla zrealizovať spoločnosť Koor, pôsobiaca na Slovensku v oblasti energetických služieb. S touto vyhliadkou prichádza aj nové javisko, ktoré sa pýši najvyšším stropom na svete.
Je to priestor, ktorý je pripravený hostiť koncerty, umelecké podujatia a pod otvoreným nebom ponúka neopakovateľné zážitky. Každý, kto sem príde, pocíti pulz tohto výnimočného priestoru, kde históriou prestupuje nové s novším.
Galéria, ktorá sa stará o ľudí aj o región
Galéria Jabloň nie je len domovom pre kultúru a umenie, je aj srdcom miestnej komunity. Ako partnerov sa jej podarilo pritiahnuť školy, kluby, krúžky, sociálne organizácie a mladých umelcov, ktorí dnes môžu rozvíjať svoje nápady a talenty priamo v priestoroch Jablone.
Práve tu, kde sa krížia cesty umelcov, podnikateľov, študentov a miestnych rodín, sa vytvára živá platforma na vzájomné zdieľanie a spoluprácu, ktorá nepozná hranice. Od bádateľskej knižnice, kde sa uchováva história hornej Nitry, až po multifunkčné priestory pre tanečníkov, výtvarníkov či športovcov. Jabloň je živou odpoveďou na potreby miestnych.
Dom s dušou
Galéria Jabloň je miestom, kde ožívajú sny, pretože sama bola snom. Sny sú vždy prvé, potom prichádzajú výzvy a bodkou býva krutá realita. Aj tá je potrebná. Minimálne preto, aby sa nezabudlo, aké náročné to celé bolo, je a ešte pár rokov bude.
Niekdajšie učilište, kde kedysi sedeli banícki učni a po nich už len duchovia, sa zmenilo na útočisko pre všetkých, ktorí veria v hodnoty komunitného života a spolupatričnosti. Dnes tu duchovia minulosti našli pokoj a ich miesto zaujala farebná paleta súčasného života.
Jabloň, rôznych ľudí, jeden strom
Dobré nápady s nami zvyknú cestovať veľmi dlho. O čo dlhšie, o to bývajú lepšie. Jabloň, rôznych ľudí jeden strom, nápad, ktorý cestoval s Dobiašom dvadsať rokov, aby sa stal odkazom miesta, ktorému dal Ľubo Jurík to najjednoduchšie logo, aké si kto vedel predstaviť, uzavreli kruh.
Keď sa to všetko zráta a podčiarkne, výsledkom je jedno veľké plus pre celý región. Záchranárske práce síce stále pokračujú, z nemožného sa ale stáva možné, dobré je lepšie a ústretové ešte ústretovejšie.
Budova bývalého baníckeho učilišťa, dnes Galéria Jabloň. (zdroj: archív Galérie Jabloň)Kvitne, rodí a usmieva sa každý deň
Galéria Jabloň nie je len budovou. Je to jabloň, ktorá kvitne, rodí, usmieva sa a každý deň obohacuje mesto novou nádejou, spája jeho obyvateľov, prináša ovocie odvahy, kreativity a nezištného nadšenia ľudí.
Jej priestory sú jedinečné, rovnako, ako jej nájomníci. Nadčasový projekt, ktorý sa zdal neuskutočniteľný a mohol sa zrodiť len vďaka nadšencom, naberá na rozmeroch, ktoré nepoznajú hranice nemožného.
