Pravák hrajúci neortodoxne na pravom krídle je jedným z mála hráčov, ktorý nie je odchovancom Bojníc. Dres Bojničanov oblieka od sezóny 2022/23 a v uplynulej sezóne sa veľkou mierou podieľal na zisku historického bronzu pre mužstvo z Hornej Nitry.
Čo vás priviedlo k hádzanej?
K hádzanej ma priviedol môj otec, ktorý chcel, aby som robil nejaký šport, tak ma zobral pozrieť sa na zápas a hneď sa mi to zapáčilo.
Čo považujete za svoj najväčší hádzanársky úspech?
Asi všetky medaile, ktoré som získal v mužskej extralige, či už v Šali, a takisto minuloročný bronz s Bojnicami.
Ako by ste zhodnotili doterajší priebeh sezóny?
Stále to môže byť aj lepšie, ale myslím, že zatiaľ môžeme byť celkom spokojní, cenné sú hlavne body s Považskou a Prešovom.
Aké sú vaše ciele do budúcna?
Nemám nejaké veľké ciele, snáď len taký najbližší je minimálne zopakovať naše minuloročné postavenie v lige, teda medailu.
Kto je váš hádzanársky vzor a prečo?
Lars Christiansen pre jeho neskutočnú technickú streľbu z krídla.
Od vášho príchodu do Bojníc hráte ako pravák na pravom krídle, tzv. cez ruku. Aké bolo prispôsobovanie sa novému postu? Zvykli ste si už na túto pozíciu?
Samozrejme, nie je to jednoduché, ale hrával som tam aj pred príchodom do Bojníc, čiže som s tým nemal nijaký problém.
Na ihrisku pôsobíte veľmi kľudným dojmom aj v dramatických koncovkách. Je to tak naozaj alebo na vás tieto situácie predsa len vplývajú?
Áno, nebývam veľmi nervózny, možno aj tým, že už mám nejaké skúsenosti a ťažké zápasy za sebou, takže sa snažím skôr sústrediť len na seba.
Patríte do skupiny hráčov, ktorá na tréningy a zápasy dochádza relatívne ďaleko, ako sa to dá skĺbiť s bežným životom mimo hádzanej?
Tak samozrejme to nie je jednoduché, ale časom sa na to dá zvyknúť a s dobrou partiou aj tá cesta ubehne rýchlejšie.
