PRIEVIDZA. Do mužskej reprezentácie v bežeckom lyžovaní sa dostal ešte ako nádejný junior za bývalého Československa. Osud talentov zo Slovenska, ktoré sa v spoločnej „repre“ zvykli roztápať rýchlejšie ako sneh, postihol aj jeho. Potom prišlo ťažké zranenie a s ním koniec aktívnej športovej kariéry. Aj koniec akéhokoľvek záujmu o bývalého športovca, tak ako u mnohých pred ním i po ňom.
Ponuka na servis lyží prišla v hodine dvanástej a po rokoch ho vrátila do svetového lyžovania najvyššej kategórie v úplne novej pozícii.
Štefan Lichoň pochádza z Veľkého Slavkova. Žije v Prievidzi, lyžiarsky vyrástol na Štrbskom Plese. Napriek tomu, že na to vôbec nevyzerá, na sklonku novembra oslávi šesťdesiatku. Budúci rok k nej pridá tridsiatku svojho účinkovania v servise bežkárov.
Lyže mu počas jeho kariéry zverili esá ako Martin Bajčičák, Ivan Bátory, Alžbeta Havrančíková, Ľubomíra Balážová Ilanovská, Jaroslava Bukvajová. Keď hosťoval v tíme Sloviniek, na jeho servisné schopnosti sa spoliehali aj Petra Majdič, Anamaria Lampič či Vesna Fabian. Lyže mazal sestrám Fialkovým, Remeňovým, Kapustovej aj Kuzminovej.
Nominačné preteky Svetového pohára v rakúskom biatlonovom stredisku Obertilliach, ktoré sa uskutočnia už o pár dní, v druhej polovici novembra, rozhodnú o tom, koho lyže bude mať na starosti tento rok.
Piaty rok sa venujete servisu lyží v svetovej biatlonovej špičke. V tejto sezóne budete opäť pri slovenskom tíme mužov a žien. Aké majú šance?
Väčšinu času som strávil pri lyžiaroch bez zbraní. Vtedy sme o biatlonistoch svorne tvrdili, že oni nevedia ani behať ani strieľať a tak to kombinujú. Dnes sa za to ospravedlňujem, je to úplne inak. Naši pretekári sú zodpovední a cieľavedomí. Presne vedia čo robia. Trénujú mimoriadne zodpovedne, muži aj ženy.

Biatlon je ťažká disciplína, v ktorej treba vedieť behať aj strieľať. Slovinka Lampičová napríklad behala fantasticky, len zle strieľala a to ju stálo zakaždým umiestnenie. Zlú streľbu asi ťažko niekto dobehne na lyžiach. Čo nás čaká tento rok, netuším, ale asi všetci urobíme maximum.
Svetový pohár, to je aj nekonečné cestovanie. Ako to zvládajú pretekári a ako servis?
Mám rád byť pol roka v jednom kole. Je to pre mňa rituál, počas ktorého robím čo treba a som nonstop k dispozícii. Už si na to zvykli aj moja žena a deti. Po Európe sa presúvame autami ako kočovníci, to až taký problém nie je.
Horšie je to pri lietaní. Zakaždým nám dávajú zabrať najmä kontroly. Väčšina prípravkov na finálne dokončovanie sklzníc by sa do lietadla v pôvodných baleniach nemala šancu dostať, tak ich prebaľujeme do plastov.
Pušky, to je kategória sama osebe. Niekedy je to veľký problém. Na letiskách nás to zdrží poriadne dlho. Zbrane sa nebalia tak, ako lyže, lebo každá pretekárka má vlastný zbrojný preukaz a rieši si pušku a náboje samostatne.
Čo všetko robí pre lyžiarov servisný tím, ktorému šéfujete?
Naša práca je o dôslednom testovaní a vyladení každého detailu. Ak dáte pretekárke lyže, ktoré jej nesadnú, môžete zabudnúť na výsledky. Servis je o hľadaní ideálnych kombinácií voskov, štruktúr a technológie, aby lyže podávali maximálny výkon aj v náročných podmienkach.

V minulosti, keď sme ešte mohli meniť vosk päť minút pred štartom, dalo sa veľa zachrániť na poslednú chvíľu. Teraz je to iné. Pracujeme s ekologickými voskami bez fluoru a lyže kvôli kontrole odovzdávame pol hodiny pred pretekom, čo je najmä pri premenlivom počasí obrovská nevýhoda.
Už sa stalo, že trať náhle primrzla, stvrdla, a keď pretekár prudšie zahranil, lyže boli už po polhodine totálne odpísané.
Koľko párov lyží máte na starosti a s čím sú najväčšie starosti?
Napríklad Paulína Bátovská Fialková, ktorá sa tento rok vracia do tímu, má približne 30 až 40 párov lyží na sezónu. Každá z pretekárok má lyže na rôzne podmienky, na teplo, mráz, a niečo medzi tým. Sú vyrobené z papiera a majú grafitovú sklznicu. Vážia len 400 gramov, sú veľmi odolné, ale zároveň náchylné na poškodenie.
V článku sa ďalej dočítate:
- Ako sa pripravujú lyže pred pretekmi,
- čo robí servisný tím na trati,
- a ako trávi leto Lichoň.
Naše možnosti sú však stále skromné. Nemáme ani vlastného lekára a rozpočet pohybujúci sa rádovo v stovkách tisíc eur sa s poprednými svetovými družstvami, ktoré disponujú miliónmi, nedá zrovnávať. Takže sa spoliehame na precíznosť a nápady, ktoré nie sú v manuáloch.