Dohodnúť si s ním rozhovor nie je jednoduché. Popri futbale mu veľa času zaberie aj starostlivosť o dvoch malých synov. „Mal som dvojfázový tréning a ešte som bol na tréningu so synom. Zavoláme si neskôr,“ navrhol slovenský futbalista PATRIK HROŠOVSKÝ.
Rodák z Prievidze už šiestu sezónu hráva za Genk, ktorý je momentálne lídrom najvyššej belgickej futbalovej súťaže. A už desať rokov je v kádri slovenskej futbalovej reprezentácie. Hoci v nej nenastupuje pravidelne, keď sa dostane na ihrisko, je vždy pripravený a správne nastavený.
Ešte sme len začali rozhovor, keď ho zrazu niekto zastavil. „Dobrý deň, mohol by som si s vami urobiť fotku?“ oslovil ho neznámy muž po slovensky.
Stáva sa vám to v Belgicku často, že vás zastavujú ľudia na ulici?
Áno, je to pomerne bežné, že sa so mnou chcú odfotiť fanúšikova Genku, poprípade si vypýtajú autogram. To, že ma však zastavil Slovák je rarita. Za šesť rokov sa mi to stalo asi druhýkrát. Pán mi povedal, že tu pracuje. Je to zaujímavé. Je to kúsok od nášho domu, lebo práve idem do škôlky po syna.
Ako zvládate skĺbiť rolu profesionálneho futbalistu a otca?
Je to občas hektické, ale zvládam to fajn. Deti sú zdravé, čo je najdôležitejšie a potom môžem robiť to, čo ma baví. Viem, že sme si mali zavolať už včera večer, ale so synom sme pozerali Ligu majstrov. Hoci som toho veľa nevidel, keďže mi tam stále pobehoval.
Je univerzálny, má skvelé dáta. Slovák môže patriť k najlepším na svete Čítajte V skupinovej fáze Ligy majstrov ste odohrali jedenásť zápasov. Čo cítite, keď najprestížnejšiu futbalovú súťaž sledujete v televízii?
Žeby som si ešte chcel zahrať takéto zápasy. V jednej sezóne sa mi to podarilo v Plzni, druhýkrát v Genku. Sledujem veľa futbalových zápasov, už aj so starším synom. Baví nás to.
Za Plzeň ste si dvakrát zahrali proti Realu Madrid. Dokonca ste na štadióne Santiago Bernabeu skórovali. Aký to bol pocit?
Už len, keď nám vyžrebovali do skupiny Real Madrid sme prežívali veľké emócie. Pamätám si, ako sme to so spoluhráčmi sledovali v televízii a nesmierne sme sa tešili. Na Reale to bol skvelý zážitok. Odohrali sme slušný zápas, prehrali sme len 1:2 a navyše som strelil gól. To je nezabudnuteľné.
Váš vtedajší spoluhráč z Plzne Pavel Horváth vás nazval drahokamom, ktorý má niečo čo nemajú ostatní. Kedy ste si uvedomili, že sa futbalom môžete živiť?
Horvi asi vo mne niečo videl, keď som začínal hrať na jeho pozícii. To, že by ma futbal mohol živiť som si prvýkrát uvedomil v osemnástich po prestupe do Plzne, keď som podpísal svoju prvú profesionálnu zmluvu.
V článku sa dočítate:
- Prečo sa za desať rokov nestal pravidelným členom základnej zostavy,
- čo si myslí o svojom najväčšom konkurentovi Stanislavovi Lobotkovi,
- aké je to, keď v klube žiari a v reprezentácii nehráva. Cítil sa niekedy urazení,
- ako vníma kritiku Róberta Maka v médiách a urobil by čosi podobné,
- čím to je, že keď po dlhej dobe dostane šancu je pripravený a správne nastavený,
- v lete mu končí zmluva v belgickom Genku. Je reálne, že by prestúpil do Slovana.
Koľko ste vtedy zarábali?
Šesťtisíc českých korún.
Otec vám vraj v detstve vštepoval, že ak vám bude chýbať kvalita a nebude sa vám dariť, musíte si to na ihrisku odbehať. Ste viac talentom alebo to máte skôr vydreté?
Je to aj aj. Keď nemáte talent, nedostanete sa na vysokú úroveň, ale zase musíte to podporiť tvrdou drinou. Mám to vyvážené. V strede poľa si to však musím často odbehať. V aktuálnej sezóne si držím štandard dvanásť odbehaných kilometrov za zápas.
Zdá sa, že máte dva svety – jeden klubový, ktorý je mimoriadne úspešný. V Plzni i Genku ste dlhé roky kľúčovým hráčom. A potom reprezentačný, kde až toľko nehrávate. Čím si to vysvetľujete?
