PRIEVIDZA. Bol to veľký futbalový talent a sľubné predpoklady naplnil. Mal iba prvý rok občiansky preukaz, keď debutoval v najvyššej futbalovej súťaži medzi mužmi a rýchlo povyhrával veľké trofeje. Dostal sa aj do zahraničia. FILIP HLOHOVSKÝ uspel ako hráč a rovnakú chce mať teraz aj trénerskú kariéru. Premiéru na poste kormidelníka si užíva momentálne doma, v FC Baník Prievidza.
Ako ste sa dostali k angažmánu do Prievidze?
Covid všetko skomplikoval. Keď mi skončil kontrakt v Južnej Kórei, bol som pol roka v Podbrezovej. Chcel som sa potom vrátiť do kórejskej ligy, ale Covid všetko zastavil. Zatvorené ihriská, kluby. Covid kríza sa skončila a ja už som nejaké dobré angažmán v zahraničí nedostal.
Boli nejaké ponuky v Poľsku, ale všetky padli. Oslovili ma teda z domovského klubu v Prievidzi a prehovorili ma, aby sa na sklonku kariéry vrátil, kde som futbalovo vyrástol. Dlho ma presviedčať nemuseli, súhlasil som. Takže už som tri celé sezóny doma.
Susedom mu bol Dirk Nowitzky. Na Slovensko prichádzajú ukryté diamanty, tvrdí športový šéf BC Prievidza Čítajte Už ste prestali hrať aktívne za Prievidzu?
Áno, túto sezónu už som prestal aktívne hrať. Už som v Prievidzi iba ako tréner.
Narodili v Handlovej. Za tamojší klub ste niekedy hrali?
Nie, ja som Prievidžan. V handlovskej pôrodnici som iba prišiel na svet. Niektoré mamičky tam vtedy brali rodiť. Ale ja som celé detstvo vyrastal v Prievidzi.
V článku sa ešte dočítate
- s ktorými klubmi vyhral Hlohovský ligu,
- v akej exotickej krajine hrával a koľko divákov chodilo na zápasy,
- či je ako tréner prísny na hráčov a aké ambície má ako tréner v najbližšom období.
Ako ste sa potom dostali do prvoligového futbalu?
Mal som 15 rokov, keď som z Prievidze odchádzal do Trenčína. Tam som navštevoval aj športové gymnázium. Nebolo to jednoduché bývať na internáte.
Prvý rok a pol som ani príliš nehrával v trenčianskom klube za dorast. Bolo to veľmi ťažké obdobie, ale vydržal som, pracoval na sebe a v 17 rokoch som mal prvý štart za mužov. Vypracoval som sa. Vtedy mladí hráči za seniorský tím nenastupovali tak často ako dnes. Takže to bol veľký úspech.
Z Trenčína ste išli do Slovana Bratislava, Senice a Žiliny. Ktoré z týchto angažmán považujete za najúspešnejšie?
Ja som mal všade dobré obdobie. V Trenčíne sme s trénerom Adriánom Guľom postúpili z druhej ligy do prvej, v Slovane som s tímom získal dva majstrovské tituly. Dával som tam góly, dobrá skúsenosť, obrovský klub.
V Senici bol výborný tréner Pavel Hapal, super hráči Piroška, Majtán, Kóňa. V lige sme skončili tretí, prebojovali sme sa do finále Slovenského pohára, v ktorom sme prehrali s Trenčínom na jedenástky.
Ale asi najlepšie to bolo v Žiline. Dobré mladé mužstvo, ktoré mi vyhovovalo. Bol som v najlepšom veku 28 rokov, vyhrali sme v roku 2017 majstrovský titul a ja som bol v tej sezóne najlepší strelec ligy. Tieto úspechy ma potom posunuli do zahraničia.
Nasledoval presun do, pre Európanov, netradičnej krajiny - Južnej Kórei. Čo ste zažili v druholigovom Seongnam, ktorý vtedy chcel postúpiť z druhej do prvej juhokórejskej ligy?
