CIGEĽ. Rozhodol sa pre život na samote. Odstrihol sa od mesta. Vedel, že to nebude jednoduché. Miesto našiel náhodou. Žije tu už takmer desať rokov a doprial by to každému.
Podľa 49-ročného Miloša Hubinského z Krušoviec pri Topoľčanoch však nestačí len chcieť. Treba na to aj kus odvahy a peniaze. Svoj život by si už inak nevedel ani predstaviť.
Daniele mu žerú z ruky
Miloš Hubinský sa na Uhlišti nad Cigľom stará o menšie stádo danielov. Traja samci, pár samíc a niekoľko mláďat žije v ohrade, ktorú tu vybudoval.
Zvieratá sa naučili na pravidelné kŕmenie a nevadí im ani prítomnosť ľudí z okolia, ktorí ich chodia obdivovať. V čase ruje je pre ne potrava až na druhom mieste. Aj napriek tomu sa neboja priblížiť a vziať si potravu priamo z ruky domáceho, na ktorého si už zvykli.
V článku sa ďalej dočítate:
- prečo ho zlákala samota,
- aké šelmy ho navštívili,
- a čím sa dnes živí.
Splnený sen v horách
„V tejto chatke mám nasušené huby a tu sú zavesené domáce salámy“, ukazuje miestnosť preplnenú dôkazmi o jeho hubársko-poľovníckej povesti. Chatu, v ktorej s priateľkou býva, strážia dva medvede z dreva, sochy v životnej veľkosti. Z praskliny na chrbte jedného z nich vyrastá trs pravých hlív ustricových.
Moderné gymnastické centrum vybudovali bez podpory, hostiť chcú majstrovstvá Slovenska Čítajte Na dvore s dokonalým trávnikom má saunu a andulky, ktoré tu dokážu prežiť aj extrémne nízke teploty. Vo vyhriatej izbe hrá televízor. Na stene visí nápis: Trucovňa.
Chce chovať srnce aj muflóny
„Vždy som mal rád prírodu. Už ako malý chlapec som rybárčil a s otcom sme chodievali do českých hôr na Snežku lyžovať, vtedy to bola ešte jedna republika. Príroda vo mne zostala kdesi vo vnútri navždy zakorenená. Mojím snom bolo mať niekde v horách na samote malú chatu, dreveničku, kde si zakúrim v krbe, budem počuť praskať drevo a v okolí budú len samé stromy a lesy,“ priblížil svoj dávny sen.
Splnil sa mu, keď si na štyridsiatku kúpil chatku. Dozvedel sa o nej úplnou náhodou od kamaráta. Bola v zlom technickom stave, jej okolie nevysporiadané. Dať všetko na poriadok nebolo lacné ani jednoduché, a pár rokov to trvalo. S priateľmi tu plánuje budúci rok osláviť svoju päťdesiatku.
Keďže je aj poľovník a má rád zvieratá, postavil menšiu oboru s divou zverou, ktorá nie je na mäso, ale na pozeranie. Momentálne má dančiu, ale chovať môže ešte srnca a muflóna.
„Sú to veľmi inteligentné a prítulné zvieratá, ktoré už poznajú aj našich susedov a sú naučené zobrať si potravu z ruky. Máme aj nové prírastky a tešíme sa z toho. Žijem tu so svojou partnerkou, ktorá sem za mnou chodí, keď môže, pretože má svoju prácu,“ vysvetľuje Hubinský.
