MALINOVÁ. Vrchol hubárskej sezóny na hornej Nitre sprevádzala tradičná hubárska súťaž, na ktorej tento rok súťažilo až 204 druhov húb. Medzi nimi aj niekoľko vzácnych unikátov.
Organizátor akcie a vášnivý hubár Pavol Remiaš z Malinovej pri Prievidzi vysvetlil, že rekordné huby sa nedajú hľadať cielene, treba za nimi nabehať množstvo kilometrov. Začiatočníkom neodporúča huby identifikovať podľa aplikácie, sám by sa na ňu nikdy nespoliehal.
V článku sa ďalej dozviete
- prečo sa nedá pri identifikácii húb spoliehať na aplikáciu,
- aké liečivé účinky sa pripisujú hube večnej mladosti,
- aké netradičné huby priniesli hubári na tradičnú jesennú výstavu.
Vrcholom sezóny nemusí byť len október
„Koniec septembra, október a časť novembra môžeme považovať za vrchol hubárskej sezóny, ale nie je to jediné obdobie vhodné na zber húb. Napríklad aj jar, s prvými smrčkami, smrčkovcami alebo čírovnicami májovými môže byť pre viacerých hubárov prvým vrcholom nastávajúcej hubárskej sezóny. Všetko je to v rukách prírody, ktorá nás každý rok dokáže prekvapiť niečím novým, doposiaľ nepoznaným,“ vysvetlil Remiaš.

Za kapitálnymi úlovkami sa podľa jeho slov treba nabehať.
„Rekordné huby sa nedajú hľadať cielene. Treba nachodiť veľa kilometrov, učiť sa, a keď sa šťastie usmeje, môže z toho byť hoci aj rekord. My máme svoje rekordy aj v množstvách nájdených húb. Vidíme to v médiách, na sieťach, ľudia sa radi pochvália“, pokračuje Remiaš.
Hríby a mobily
Hubárske atlasy a encyklopédie nás presviedčajú, že jedovatých húb až tak veľa nie je. Určite je ich menej než jedlých. I napriek tomu sú rekreační hubári v lese obzvlášť opatrní a len málokto si dovolí položiť do košíka exemplár, o ktorom nie je na sto percent presvedčený, že ho dokonale pozná. Pomôckou by mohli byť najnovšie aplikácie v mobiloch, ktoré rozpoznávajú jednotlivé druhy húb.
„Obrázok nie je všetko. Mobil nedokáže rozoznať vôňu a ani chuť konkrétnej huby. Niekedy stačí zle natočiť fotoaparát alebo nezachytiť celý exemplár a vstupné dáta nebudú kompletné," hovorí hubár.

Technika sa v takýchto prípadoch môže podľa neho veľmi jednoducho zmýliť.
"Nedal by som za aplikácie ruku do ohňa. Mnohé huby sú navyše v rôznych štádiách svojho vývoja podobné na úplne iné jedince – a to môže byť ďalší problém. Ide aj o tvary a farebné variácie, ktoré technika nemusí až tak zvládať. Hubári by mali byť v tomto veľmi opatrní a zbierať len to, čo naozaj dobre poznajú,“ poradil.
Jedlé muchotrávky
O muchotrávke zelenej sa vraj hovorí, že je veľmi chutná, tak to tvrdia aspoň tí, ktorí mali možnosť vyskúšať ju a prežili. Pod nebezpečným názvom sa však ukrývajú občas aj skutočné gurmánske lahôdky, jedlé muchotrávky červenkastá a cisárska.
„Muchotrávka červenkastá patrí napríklad medzi moje obľúbené huby, ktoré rád zbieram a konzumujem. Jej výskyt je v našich končinách pomerne hojný, horšie to je už s muchotrávkou cisárskou, ktorej svedčí viac juh Slovenska,“ dodáva.
Hovorí sa, že v každom správnom hubárskom košíku nesmie chýbať nožík. Ten by mal ale slúžiť len na čistenie húb, nie na ich zrezávanie. Huby by sa mali zbierať celé, aj s kompletným hlúbikom, ktorý zo zeme vyberáme jemným pootočením a následným povytiahnutím.
Huba večnej mladosti
Aj v gastronómii je viacero vychýrených pokrmov, ktorých základ tvoria práve huby. Poznáme aj ich liečivé účinky. V čínskej medicíne ich využívajú na liečenie mnohých chorôb, napríklad leskokôrovka lesklá alebo červená, známe tiež ako ‘reiši‘, ktorá rastie aj u nás, má zaujímavý prívlastok.
Je to huba večnej mladosti, podporuje imunitu a regeneráciu buniek. Existujú aj spôsoby, ako si ju dopestovať doma, stačí na to správny substrát a podhubie.