Už na dvanástom ročníku sa tu stretli priaznivci dobrej hudby, tanca a zábavy. Na pódiu vystúpilo viac ako desať country skupín. Najväčšou lahôdkou boli Belasí z Bratislavy, ale zahanbiť sa nedali ani prievidzskí Čochciari, ktorí v sobotný večer pokrstili svoje druhé CD pod názvom Hore bez. Okrem hudby tento rok organizátori pripravili pre návštevníkov bohatý program. Náladu trampom neprekazil ani letný dážď, ktorý sa spustil viackrát za večer.
Pravú westernovskú príchuť navodil v Tužine Cech zlatokopov Slovenska. Ostrieľaní zlatokopi sa postavili ku klejmom spolu so začiatočníkmi (na snímke sprava: Starec, mama Kami, Tánička, Mirka a Tóno). „Zhotovili sme štyri klejmy a naplnili ich vodou z potoka Tužinka a pripravených je dvadsať gramov dvadsaťštyri karátového zlata. Každý záujemca dostane do ruky zlatokopecký tanier s pieskom a určitým počtom zlatiniek, ak ich nájde, budú jeho,“ opísal všetko podstatné pre ryžovanie zlata Franky z Prievidze. Najúspešnejšou slovenskou zlatokopkou je mama Kami, ktorá nelenila a prevzala patronát nad začiatočníčkami Táničkou a Mirkou. Veď dobrá rada je nad zlato.
Folkový víkend v Tužine nemohol moderovať nikto iný ako Peter Kršiak, ktorého na tomto podujatí berú už ako inventár. „Bol som skoro na každom ročníku. Vynechal som iba jubilejný, desiaty. V začiatkoch som na pódiu vystupoval ako účinkujúci so skupinou Zabudnutí, s Čochciarmi, ale i ako sólista. Raz však nemal kto moderovať a odvtedy mi mikrofón prischol,“ povedal Peter. Avšak na podujatie nechodí kvôli zárobku, ale hlavne kvôli výborným kamarátom, o ktorých v Tužine nikdy nie je núdza.
Folkové bláznenie v Tužine nevynechali ani členovia budúcej osady Sokol. A prečo budúcej? „Ešte zatiaľ nie sme vyhlásení ako osada, ale stretávame sa už päť rokov a tak si hovoríme osada Sokol a máme aj vlastnú zástavu. Podobné stretnutia nás vždy priťahujú. Raz za uhorský rok sa môže stretnúť ako partia, utužiť kamarátstva a odreagovať sa v prírode pri dobrej hudbe,“ rozhovoril sa Malý Džon, ktorý je srdcom celej „osady“. Snímky a text
