Skolaudovaná bola v roku 1991 a deväť rokov sa využívalo toto pôvodné teleso. Následne spoločnosť TEZAS skládku rozšírila s tým, že jej predpokladaná životnosť bola tri roky. „Skládka slúži dodnes, ale do konca roka bude jej kapacita úplne vyčerpaná,“ uviedol k tejto téme Juraj Romančák, konateľ spoločnosti TEZAS a pokračoval: „Preto sme už pred rokom a pol začali s prípravou novej projektovej dokumentácie na rozšírenie. Má ísť o radikálne zvýšenie objemu, približne o stoštyridsaťtisíc kubíkov so životnosťou viac či menej jedenásť rokov. Samozrejme to závisí od produkcie odpadu.“ Do redakcie nám prišiel list s otázkou, či výstavba novej skládky zapríčiní nárast poplatkov za odpad? „Práve naopak, keby sme sa výstavbou skládky nezaoberali, došlo by k výraznému nárastu poplatkov. Vzhľadom na to, že tento odpad by sa musel voziť na väčšiu vzdialenosť na niektorú zo skládok v iných mestách, stúpli by náklady na pohonné hmoty. Tiež by sa do konečnej sumy musela započítať manipulácia s odpadom. Bez skládky by sa celý proces skomplikoval. Autá by vyzbierali odpad zo smetných nádob v meste, potom by ho museli priviesť a vysypať na spoločné zberné miesto, teda na prekládkovú stanicu, ktorú by bolo potrebné vybudovať. Tu by sa odpad nakladal do veľkoobjemových kontajnerov. Treťou finančnou nevýhodou, pokiaľ by Prievidza nemala skládku, je poplatok za uloženie odpadu na ,cudzej´ skládke. Ak sa teda plánovaná skládka vybuduje, poplatky sa nezvýšia tak, ako keby sa nevybudovala. Maximálne pôjdu hore o inflačný koeficient uvádzaný štatistickým úradom,“ odpovedal J. Romančák a dodal: „Jednou z možností znížiť náklady na odpad je separovať v meste čo najviac komodít, za čo sa znižuje paušálny poplatok určený štátom. Čím menej komodít separujeme, tým vyšší je tento poplatok. Ide o určitú represiu štátu, ktorá núti obce, aby čo najviac odpad separovali.“
Po uzavretí súčasnej skládky bude musieť TEZAS investovať 45 miliónov korún do uzavretia a rekultivácie miesta, na ktorom leží. „Skládka sa musí celá vodotesne uzavrieť, aby nedošlo k prieniku dažďových vôd. V opačnom prípade vznikne vodou nasýtený ,koláč´, ktorý by mohol na niektorom mieste vyraziť. Kontaminovaná voda by ohrozila životné prostredie. Po uzavretí sa navezie na skládku hlina a ďalších tridsať rokov sa musí monitorovať,“ uviedol na záver konateľ TEZAS-u.
Autor: mik