PRIEVIDZA. Jedinečné umelecké diela na fasádach domov, sgrafitá, dali do pohybu vďaka moderným technológiám. V Prievidzi vznikol nový projekt, ktorý chce poukázať na historickú a umeleckú hodnotu výzdoby prievidzského sídliska Píly a potrebu jeho záchrany. Mnohé diela totiž miznú pod polystyrénom počas zatepľovania.
Umelci a nadšenci využili diela, ktoré sú na tomto sídlisku unikátne a vytvorili z nich živé sgrafitá.
Výtvarné diela, ktoré sa hýbu
Projekt Nové sídlisko vznikol pod občianskym združením Ars Preuge, ktoré sa snaží poukázať na hodnotu sídliska Píly, v Prievidzi známeho ako Staré sídlisko. Robia tak skutočne netradičným spôsobom a zamerali sa na známe prievidzské sgrafitá, teda umelecké diela vyškrabávané do fasád budov.
Vďaka aplikácii dali časť z nich do pohybu. Doplnili k nim novú digitálnu vrstvu a za pomoci rozšírenej reality a animáciám tieto diela doslova ožívajú. Vytvorili zatiaľ päť živých srgafít, podieľali sa na nich profesionálni výtvarníci a animátori.
Živé sgrafitá môže vidieť ktokoľvek, kto si stiahne bezplatnú aplikáciu Artivive, namieri mobil alebo tablet na sgrafito a animácia sa spustí. Aplikáciu počas prehliadok používajú aj svetové múzeá a galérie, aby zaujímavým spôsobom priblížili umelecké diela.
Zoznam aj lokalizáciu živých sgrafít možno nájsť na novej web stránke projektu Nové sídlisko. Je na nej aj interaktívna mapa mnohých prievidzských sgrafít, reliéfov, plastík a iných výtvarných diel zo sídliska Píly spolu s informáciami o autoroch, dôležitých rokoch či technikách.
Ľudí vodia na miesto činu. Unikátny projekt odhaľuje príbehy obetí prievidzského gestapa Čítajte Autorom projektu Nové sídlisko je výtvarník Tomáš Pekár z Ars Preuge. „Naším cieľom je ukázať ľuďom, aké vzácne diela v Prievidzi máme, pripomenúť potrebu ich ochrany a tiež prilákať do mesta návštevníkov, ktorí si zo sídliska môžu odniesť pekný zážitok,“ vysvetlil.
Aplikácia bude fungovať rok, potom podľa záujmu uvidia, či budú pokračovať aj ďalej. Radi by do ponuky pridali aj ďalšie diela, cieľom je približne dvadsať živých sgrafít.
Ďalej sa dočítate:
- čím je sgrafitová výzdoba Prievidze na Slovensku unikátna,
- akí významní umelci sa na nej podieľali,
- ako miznú vzácne diela pod polystyrénom pri zatepľovaní domov
- a ako ich možno zachrániť.
Združenie organizuje aj komentované prehliadky sídliskom pre záujemcov či workshopy pre deti. Umelecké diela zo sídliska Píly je možné vidieť aj v rámci výstavy Nová Prievidza v Hornonitrianskom múzeu na Košovskej ceste v Prievidzi.
Jedinečná Prievidza
Sgrafitá sú diela vyškrabávané do viacvrstvovej hladenej omietky. Táto technika sa využívala v období renesancie na výzdobu budov. V Prievidzi vznikala v päťdesiatych rokoch minulého storočia.
Podobné diela možno nájsť v rôznych kútoch Slovenska a Európy, výnimočnosť prievidzského sídliska je v rozsahu výzdoby. Je približne na šesťdesiatich bytových domoch. Vzácnosťou sú aj výtvarníci, ktorí sa do tvorby výzdoby zapojili, medzi nimi Mikuláš Klimčák, Milan Laluha, Imrich Vysočan a ďalší.
Okolo najzáhadnejšieho hradu hornej Nitry turistov prevedie jedinečná hradná cesta Čítajte Projekt výstavby sídliska mal na starosti výtvarník Jozef Fedora, vzniklo v päťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia ako prvé sídlisko v Prievidzi. Práve on oslovil popredných slovenských umelcov s požiadavku na výzdobu tamojších bytových domov. Medzi dielami dominujú práve sgrafitá.
Ide o socialistický realizmus väčšinou s folklórnymi a ľudovými motívmi. Výzdoba vznikala v rokoch 1955 až 1959. „Umelci vytvorili sgrafitá podľa svojich príbuzných, doteraz sa na fasádach ľudia spoznávajú,“ vysvetlil Pekár.
Na sídlisku je celkovo okolo 580 výtvarných diel, mnohé z nich však už skončili pod polystyrénom alebo boli zničené pri rekonštrukciách domov.
Zaslúžia si ochranu
Sgrafitovú výzdobu možno nájsť na niekoľkých slovenských sídliskách. Napríklad v Martine je ozdobených dvanásť obytných domov, sgrafitá sú tam národnou kultúrnou pamiatkou a tieto domy je zakázané zatepľovať. Takúto ochranu by si podľa Pekára zaslúžilo aj prievidzské sídlisko, na ktorom už množstvo diel skončilo pri zatepľovaní pod polystyrénom.
„Problematika záchrany sgrafít je komplikovaná a v súčasnosti na ňu neexistuje jednoznačné a jednoduché riešenie. Možnosťou sú repliky na nových fasádach, alebo vynechanie priestoru so sgrafitami pri zatepľovaní, prípadne zateplenie striech a pivničných priestorov domov. Ani jedno z toho však nie je ideálne,“ priblížil.
Volali ho sedliacky palác. Čo staviteľov inšpirovalo, nevedno, vzácny dom ocenili pamiatkari Čítajte Združenie sa svojimi aktivitami snaží vyvolať diskusiu medzi obyvateľmi, mestom a odborníkmi na zachovanie diel, ktoré postupne zo sídliska miznú.
„Ľudia stále nemajú dostatok informácií o ich hodnote,“ myslí si Pekár.
