PRIEVIDZA. Pivnice dnešného Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi počas druhej svetovej vojny slúžili ako gestapácke väzenie pre podporovateľov partizánov. V stiesnených priestoroch sa odohrávali ľudské tragédie, dnes je v nich možné vidieť autentickú výstavu s názvom Suterén zla.
Jej cieľom je priviesť návštevníka na miesto činu, kde gestapo väznilo a mučilo ľudí z hornonitrianskeho regiónu. V malej pivnici s jedným zamrežovaným oknom sa už po pätnástich minútach začína ťažko dýchať a po chrbáte tečie pot. Ťažko si predstaviť, že tu v neľudských podmienkach držali naraz desiatky ľudí.
V článku sa dočítate:
- Prečo gestapo obsadilo novostavbu na okraji mesta,
- čo zažívali obyvatelia neďalekej obce počas čiernej soboty,
- čomu boli vystavení väzni v gestapáckom väzení v Prievidzi,
- čo možno vidieť na výstave v priestoroch bývalej mučiarne.
Zabrali budovu mimo zvedavých pohľadov
Po vypuknutí Slovenského národného povstania sa pozornosť nacistickej Tretej ríše sústredila na územie Slovenska. V Prievidzi sa ho podarilo potlačiť 14. septembra 1944 a začalo sa obdobie okupácie. Nemci počas nej vyhľadávali pomocníkov partizánov a odboja a tiež nepriateľov Tretej ríše.
Týmito úlohami bolo poverené gestapo, nemecká tajná polícia neslávne známa svojimi krutými metódami a praktikami. Podozrivých odvliekli do väzenia a vypočúvali, ľudia pri tom zažívali mučenie, ktoré často neprežili.
Okolo najzáhadnejšieho hradu hornej Nitry turistov prevedie jedinečná hradná cesta Čítajte „V Prievidzi bolo takéto väzenie v suteréne dnešného Hornonitrianskeho múzea. Nemci obsadili 3. januára 1945 novostavbu na Košovskej ceste, ktorú postavili majitelia neďalekej fabriky Carpathia, bratia Heumanovci, ako súkromné obydlie pre svoje rodiny. Boli židovského pôvodu a preto sa do domu nikdy nenasťahovali, z Prievidze ušli do Argentíny a viac sa na Slovensko nevrátili,“ vysvetlil Ján Vingárik z múzea.
Gestapo sa do budovy presťahovalo z námestia, aby nebolo príliš na očiach. Väzenie zriadili v suteréne, malých pivniciach s jedným zamrežovaným oknom. Končili v ňom ľudia z hornej Nitry podozriví zo spolupráce s partizánmi.
Čierna sobota v Cigli
Najväčšia represívna akcia proti podporovateľom partizánov sa udiala v sobotu 13. januára 1945 v neďalekej podhorskej obci Cigeľ, kde ľudia pomáhali predovšetkým oddielu Major. Cieľom bolo odstaviť partizánov od zásobovania a vypátrať ich úkryt.
Gestapo spolu s jednotkami SS a prisluhovačmi z Hlinkovej gardy po prvotnom vypočúvaní v miestnej krčme z dediny odvliekli 132 obyvateľov. V tom čase už bolo vo väzení ďalších pätnásť ľudí z regiónu. Príčina bola u všetkých rovnaká, pomoc partizánom.
Unikátna atrakcia na hornej Nitre definitívne skončila, pre turistov by už nebola bezpečná Čítajte To, čo ľudia vo väzení zažívali, si dnes len ťažko predstaviť. Samotné podmienky väzenia boli neľudské. V stiesnených pivniciach s jedným malým oknom bolo natlačených množstvo väzňov, väčšina z nich musela celý čas stáť. Ak nemohli dýchať, zabúchali na dozorcov, čím vždy riskovali bitku, len aby sa im dostalo viac vzduchu cez otvorené dvere.
Väzni prežívali neustály strach z toho, kto pôjde na výsluch, lebo jeho súčasťou vždy bolo mučenie.
Niektorí neprežili bitky, iných popravili
Výstava v Prievidzi sa nesústreďuje na počty obetí Tretej ríše, ale približuje príbehy dvanástich mužov z Cigľa, ktorých tragický osud je zdokumentovaný.
