TUŽINA. História Grégela domu v Tužine siaha do začiatku 20. storočia. Radí sa medzi prvé murované stavby v tejto obci, keďže dovtedy sa tam budovali len zrubové domy. Má potenciál dostať sa medzi národné kultúrne pamiatky.
Prednedávnom získal v súťaži Prix Pro Patria hlavnú cenu odbornej poroty. Ide o projekt, v rámci ktorého oceňujú ľudí, ktorí sa rozhodli zachrániť a obnoviť tradičnú architektúru na hornej Nitre.
Jeho autorom je historik umenia JOZEF LENHART z Bojníc, ktorý dom prihlásil do projektu. V rozhovore prezradil, čím je zaujímavý a prečo sa práve on stal víťazom.
Prečo sa víťazom stal práve Grégela dom z Tužiny?
Pretože renovácia tohto objektu spĺňala všetky kritéria kladené na obnovu domu s pamiatkovou hodnotou. Bola vykonaná citlivo a s rešpektom a navyše obcou, nie súkromníkom. To je zatiaľ výnimočný prípad.

Obec Grégela dom nadobudla kúpou s víziou zadaptovať ho na obecné múzeum, presnejšie na Dom ľudových tradícií. Podarilo sa jej získať na prerábku peniaze, vykonať ju a urobiť v objekte i inštaláciu tradičnej kultúry obce.
Na obnove domu vidieť dobrú spoluprácu majiteľa a rešpektovanie metodických pokynov. Dom nezničili svojvoľné zásahy a ani násilná modernizácia. V každej dedine sa ešte nájde nejaký dom hodný záchrany, so zaujímavou historickou minulosť, výnimočný svojím vekom a architektúrou. Dôkazom toho, že sa to dá, je Tužina.
Je to už druhý dom, ktorý dostal v tejto dedine ocenenie Prix Pro Patria, i keď ten predtým nezískal hlavnú cenu. Išlo o Schwartzov dom.
Grégela dom by však potreboval lepšiu propagáciu, pretože je sa čím pochváliť a je čo vidieť.
Kto ho prihlásil do súťaže?
Ja som si ho osobne vytipoval. Poznal som ho dávno pred obnovou a zaregistroval som ho, keď som mapoval tradičnú architektúru na hornej Nitre.

Musím povedať, že na rozdiel od iných regiónov Slovenska sme ju dokázali poriadne vykynožiť. Dokonca sme sa ju ani nepokúsili zdokumentovať, vyhodnotiť a zachrániť formou vytvorenia regionálneho skanzenu, ktorý má takmer každý región. Hoci to, čo tu stálo, bolo z celoslovenského hľadiska mimoriadne cenné a vývojovo na vysokom stupni.
Keď som bol v Tužine, dom ma zaujal tým, že bol atypický, neobývaný, chátral a obával som sa, že zanikne. Zúčastnil som sa i jeho prvých prípravných obhliadok i formovaní zámerov jeho obnovy.

Čím je unikátny? Akými zaujímavosťami oplýva?
Žiaľ, dom nebol podrobený dôkladnému pamiatkovému výskumu. Vo všeobecnosti majitelia domov neradi rešpektujú ich pripomienky. Nemajú radi ich prítomnosť v objekte.
V Grégela dome bol vykonaný iba čiastkový výskum. Ale na prvý pohľad je zrejmé, že takéto domy, ako je tento, sa na Slovensku nestavali. Je to import, ktorý si priniesol Tužinčan, niekdajší majiteľ domu, začiatkom 20. storočia z cudziny. Zrejme z oblastí Bavorska alebo Saska, kde mali obdobné domy tradíciu už od stredoveku.
Navyše, Grégela dom patrí k prvým murovaným stavbám v Tužine. Dovtedy sa tu stavali iba zrubové domy. Zaujímavý je i veľkosťou a dispozíciou. Tá je úplne atypická, čo nasvedčuje, že určite určitú dobu fungoval ako Magazin. Ale na podrobnejší výskum dom ešte čaká.
Má Grégela dom ešte nejaké iné ocenenia okrem spomínaného?
Zatiaľ nie. Ale ak si ho všimnú pamiatkari a pochopia jeho hodnoty, je možné, že sa tiež zaradí medzi národné kultúrne pamiatky. V Tužine je ale kandidátom na toto povýšenie iný dom – zrubový, už spomínaný Schwartzov dom, ktorý získal Prix Pro Patria v prvom ročníku tohto podujatia.
Je to ale aj v rukách starostu a majiteľa. Musia prejaviť záujem, a to ostatné už bude moja práca a povinnosť. Som totiž historik umenia a mám nevyliečiteľnú profesijnú diagnózu – zachrániť a obnoviť, čo sa ešte dá. Lenže bez pochopenia sa z tejto diagnózy nevyliečim.