LEHOTA POD VTÁČNIKOM. Po noci strávenej na pumpe sme sa rýchlo zbalili a odišli. Namierili sme si to do pekného kempu blízko Burgasu v Bulharsku. Blízko bola pekná, čistá a hlavne piesková pláž. Celé poobedie sme strávili kúpaním v mori či zahrabávaním do piesku. Tatino nám večer pripravil skvelé jedlo.
Ráno sme vyrazili do Burgasu. Sľúbili sme totiž Jankovi, že sa zastavíme na kolotoče, ktoré si pamätal spred dvoch rokov. Počas hľadania parkovacieho miesta sme to aj celkom oľutovali, zaparkovať tam nie je vôbec jednoduché. Odtiaľ sme sa už presunuli bližšie k rumunským hraniciam.
Stretnutie s krajanmi
edeli sme, že tu na jednej krásnej divokej pláži kempujú naši kamaráti zo Slovenska, manželia Remišoví s deťmi. A tak sme sa vybrali za nimi, lenže naše autíčko to nedalo. Zapadli sme v piesku. A tak sme spolu s krajanmi kopali, hrabali, tlačili a zase kopali, a zase hrabali, až sa podarilo Pepého vytiahnuť.
A keďže pláž to bola ozaj krásna a spoločnosť príjemná, zostali sme tu dve noci. Aj keď bez sprchy, veď nejakú vodu na umytie sme so sebou mali. Janko sa tešil, že konečne niekto hovorí po slovensky, kúpal sa v mori, ktoré bolo trošku divokejšie a vlny obrovské, ja som si užívala pláž, ktorá bola až neskutočne posiata mušľami, večery sme trávili opekaním pri ohníku. Po dvoch nociach nastal čas ísť.
undefined Čítajte No Pepé sa rozhodol zopakovať si teátro s vyťahovaním z piesku. Našťastie boli manželia Remišoví tiež na odchode, a tak mu trošku pomohli, potiahli ho lanom, takže sme sa ani veľmi nezapotili. Onedlho sme už prešli hranice do Rumunska a pokračovali sme v ceste, chceli sme sa dostať čo možno najďalej.
Noc sme strávili v peknom kempe v dulovom sade. Pri jedle nás dosť otravovali osy, akoby zázrakom nikoho nepoštípali. Neďaleko som objavila soľnú baňu Salina Slanic Prahova. Rozhodli sme sa ju navštíviť, a veru sme urobili dobre. Rozľahlá podzemná baňa nám vyrazila dych.
Pobyt v soľnej bani
Z parkoviska nás do podzemia doviezol malý autobus, ktorý sa dlhým točitým tunelom dostal asi 210 metrov hlboko.
Tu sa pred nami otvorili chodby vytesané do soľného masívu, vysoké odhadom vyše 40 metrov. Zostať tu môžete ľubovoľne dlhý čas, je tu mnoho atrakcií pre deti, nafukovacie hrady, trampolíny, minigolf, planetárium, kde premietajú krátke 3D filmy, pre dospelých kaviareň či kóje s posteľami, kde si pod dekou môžete zdriemnuť.
Pobyt v soľnej bani je priaznivý pri respiračných chorobách a alergiách. Vstupenka stojí okolo 8 eur a určite sa oplatí túto baňu navštíviť. Nezabudnite sa však poriadne obliecť, panuje tu totiž krásnych 12 °C.
Po návšteve soľnej bane sme pokračovali v ceste do ďalšieho kempu. Bolo tu malé jazierko a ako inak, psík, ktorý si nás hneď získal. A zrejme aj my jeho, pretože sa od nás celý čas takmer nepohol, s Jankom chodil, kam sa pohol a trpezlivo ho čakal aj pred sprchou, aby sa s ním mohol vrátiť k nášmu autu.
undefined Čítajte Počas tých týždňov na cestách sme stretli nespočetne veľa psov a mačiek, no tento bol tak trošku výnimočný, keby nemal majiteľov, asi by sme neodolali.
Vedľa nás stanoval mladý Poliak Radek. Keď sme spolu večerali, veľa sme sa rozprávali. Radek je veľmi scestovaný mladý muž, má pochodených veľa krajín, či už autom, alebo na bicykli. Keď sme ráno vstali, Radek už bol preč. Mal namierené opačným smerom ako my.
Dnes prejdeme Transfagaraš. Je to jedna z najvyššie položených ciest v Rumunsku. Otvorená je len niekoľko mesiacov v roku kvôli snehu. Hore stúpame pomedzi stromy, oči máme na stopkách, Transfagaraš je známy výskytom množstva medveďov potulujúcich sa v blízkosti ciest. My sme však mali smolu (či šťastie?), že sme stretli iba dvoch. Prvý bol odvážny, prechádzal sa po ceste a nazeral do auta. Zvyknutý pýtať jedlo od ľudí. No my sme neoblomní, pre jeho dobro. Druhý bol trošku bojazlivejší a keď zbadal auto, utekal sa schovať na kraj cesty. Hore cesta prechádza tunelom, najdlhším v Rumunsku.
Pri jeho výstavbe prišlo o život 40 robotníkov. Hneď za tunelom je parkovisko, kde odstavujeme naše auto. Pozdĺž cesty sú stánky s najrôznejšími dobrotami. Syry, klobásky, salámy, slaninka, mäsové výrobky, voňavý chlebík, praclíky, trdelníky, med, džemy, sirupy, ovocie a mnoho iných maškŕt, ale i suvenírov. Neodolali sme, veď dnes sme ešte nejedli.
Nakúpili sme chutný syr, klobásu (vraj z medveďa, ale neviem, v akom pomere), pastrami, varenú kukuricu a bulz (kukuričná polenta naplnená syrom, upečená v ohni zabalená v alobale, naozajstná mňamka) a vybehli sme na kopček, kde sme sa rozložili na kameni a s chuťou sme sa pustili do jedla. Výhľad je tu neskutočný.
Posledná noc na cestách
Vidno cestu dolu, ktorá sa kľukatí neskutočným spôsobom a z diaľky pripomína detskú autodráhu. Zišli sme bez problémov, jazdu sme si užili.
Máme pred sebou poslednú noc na cestách. Po príjazde do kempu nás zastihla búrka. Blýska sa, na mobil nám chodia výstrahy.
undefined Čítajte Prečkali sme ju vnútri pri pivku. Dážď pomaly pozmýval prach z nášho Pepého, akoby vedel, že ísť domov takýto špinavý sa nepatrí. Ráno rýchlo balíme auto a vydávame sa na cestu.
Z Rumunska prechádzame hranice poľahky, čakáme len polhodinu, colníci sú milí, usmiati. Raňajky si dávame až na odpočívadle v Maďarsku. Máme pred sebou ešte niekoľko hodín cesty, väčšinou po diaľnici, to veľmi nemáme radi, je to nuda, ale motivácia je veľká.
Ešte rýchlo píšeme príspevok na FB, či nás niekto príde privítať, že si dáme spolu pivko. Kilometre ubiehajú, onedlho prekračujeme slovenské hranice. Podvečer sa blížime k našej krásnej dedinke, k Lehote pod Vtáčnikom. A aké privítanie nám prichystali, nám ihneď vohnalo slzy do očí. Čakala nás naša rodina a naši kamaráti. Oblečení v krojoch, ponúkli nám chlieb so soľou, ktoré symbolizujú život a zdravie.
Lebo sme sa vrátili. Živí a zdraví. Svet je krásny. Dúfam, že budeme mať ešte veľa času ho spoznať. Ale mať rodinu, priateľov a miesto, kam sa človek môže vrátiť, je to najkrajšie.
undefined Čítajte
