Fotografka ANDREA BLAHO ZEROLA je rodáčkou z Prešova a už vyše 20 rokov žije a tvorí v Bojniciach. Jej aktuálnu výstavu s názvom Sokoliari si môžete pozrieť na hradnom múre zámockého parku v Bojniciach do konca októbra.
Pochváliť sa môže napríklad aj výstavou snímok na francúzskej Korzike. O tom, čo ju priviedlo k fotografii, i o budúcich plánoch s fotoaparátom v ruke porozprávala v rozhovore.
Kedy ste sa dostali k fotografovaniu?
Na Strednej umeleckopriemyselnej škole v Košiciach som vo fotokomore prvýkrát videla, ako sa na bielom papieri objavil krásny obraz. Bolo to pre mňa neskutočne čarovné. Prvý fotoaparát som si požičala od otca, fotila som na film a fotografie robila ručne vo fotokomore. Začala som fotiť najprv sestru, stala sa mojou obľúbenou modelkou, potom moje kamarátky, vymýšľala som si scény, úplne ma to pohltilo.
Vaše fotografie môžu ľudia vidieť aj v zámockom parku na hradnom múre v Bojniciach. Ako ste sa dostali k spolupráci so Sokoliarmi Aquila z Bojníc, ktorí sú na snímkach?
Je to výstava tridsiatich veľkoplošných fotografií, počet je symbolický, keďže Sokoliari Aquila Bojnice oslavujú 30. výročie svojho vzniku. Inšpiroval ma vzťah sokoliarov k ich milovaným chránencom, aj fakt, že v roku 2021 bolo slovenské sokoliarstvo zapísané na svetový zoznam UNESCO. Sokoliarov som v Bojniciach vnímala už dávno, ako vzácnu komunitu, ktorá je súčasťou mesta, v ktorom žijem a tvorím. Vždy na mňa pôsobili zaujímavo, chcela som ich fotiť, ale až pred dvomi rokmi som ich oslovila k spolupráci.
Ich portréty som nafotila v ateliéri. V mojej predstave bolo, že ich nebudem fotiť s dravcami v prírode, ale zhotovím portréty v štúdiu, kde si ich nasvietim. Tento projekt je stále aktuálny, mám množstvo silných záberov, ktoré dopĺňam, rozmýšľam o ďalších vizuálnych a výpovedných možnostiach.
(zdroj: Marko Mikulášik)Ako sa vám fotili tieto zvieratá?
Ide o dravce, sovy a krkavce. Všimla som si, že sokoliari majú s nimi osobný a vzájomný vzťah dravcami opätovaný. Každý dravec má svoj príbeh aj povahu, a preto pri fotení s nimi bola každá situácia odlišná.
Má odznaky, známky, tehly, ale aj Baťov bicykel. Dôležitý je poriadok, vraví zberateľ Juraj Krasula Čítajte Čo sa vám doposiaľ fotilo vo všeobecnosti najťažšie?
Nemám ťažké fotenia, pretože pre mňa je to veľmi príjemná činnosť. Témy si vymyslím a potom ich realizujem.
Prekážky pre mňa nie sú, sú iba výzvy. Pri niektorých foteniach som chodila po lešení alebo visela zo stromu, aby som urobila záber, aký som si predstavovala, ale nemôžem povedať, že by to bolo náročné. Témy, na ktorých robím, sú príjemné, týkajú ľudí, s ktorými sa stretávam alebo ich oslovím, rada pracujem aj s umelcami a športovcami.
