RÁZTOČNO. Handlovská mestská policajtka LUCIA CHUDÁ je zakladateľkou a hlavnou organizátorkou päťdňového denného tábora Hendicamp handlovskej doliny, ktorý v neďalekom Ráztočne každý rok víta deti s rôznymi druhmi postihnutí a ich rodičov.
Organizuje ho preto, že zatiaľ čo zdravé deti majú veľa možností, kde tráviť letné dni, v okolí nie je nič pre deti so špeciálnymi potrebami. Otvára preto brány pre pacientov s autizmom, detskou mozgovou obrnou či Downovým syndrómom.
"Vidím veľkú potrebu vrátiť do spoločnosti záujem o druhého, ktorý potrebuje pomoc. Tieto rodiny nesmú byť na okraji spoločnosti. Sú čarovné a máme sa o nich čo učiť. Neriešia banálnosti, denne bojujú s nedostatkom podpory vo všetkých oblastiach," vysvetlila.
Tento rok do tábora zavítalo 17 detí a mladých ľudí s postihnutím vo veku od štyroch do 29 rokov.
Čo vás viedlo k myšlienke zorganizovať tábor pre hendikepované deti?
Poznala som viacero rodín, ktoré sa starali o deti so zdravotným znevýhodnením. Počúvala som ich príbehy a v každom odznelo, že nemajú priestor, kde by sa mohli stretávať s rodinami, ktoré majú podobný osud. Títo rodičia pôsobili vyčerpane a bezmocne zo systému, aký je nastavený.
Jedno ráno som sa prebudila s myšlienkou, že rodičom doprajem oddych a o ich deti sa postarám. Keďže som aj ja ako dieťa pomáhala v táboroch pre hendikepované deti, kde bol zámer tábora hľadanie mladých talentov.
Tiež som chcela do projektu zapojiť mladých ľudí, a preto som prvý ročník robila v spolupráci s Centrom voľného času Handlová a s Detským a mládežníckym parlamentom z Handlovej.
Čo všetko si vyžaduje organizovanie takéhoto typu tábora?
Organizácia vyžaduje výdrž, kreativitu, súdržnosť a odhodlanie nevzdať sa. Prípravy väčšinou trvajú osem mesiacov. Zháňam dobrovoľníkov, plánujem program, oslovujem sponzorov.
Mali ste z niečoho strach počas organizovania tábora? Napríklad že by nemuselo niečo vyjsť?
Strach? Skôr obavy či sa nám ako tímu podarí všetko ako máme naplánované, či deti budú zdravé a nastúpia v plánovanom počte do tábora. To sú prirodzené obavy každý rok. Moja rodina ma podporuje a taktiež mám okolo seba skvelé priateľky, ktoré mi pomáhajú, bez nich všetkých by som nedokázala tento projekt doviesť k úspechu tábora.
Mnoho ľudí ma pozná z môjho hlavného zamestnania a vedia, že keď s niečím začnem, tak idem si za tým až do úspešného konca. Môj ocino ma naučil nevzdávať sa. Z toho profitujem celý život.
Volali ho sedliacky palác. Čo staviteľov inšpirovalo, nevedno, vzácny dom ocenili pamiatkari Čítajte Z čoho je tábor financovaný? Platia zaň účastníci nejaký poplatok?
Tábor je pre rodičov a ich deti úplne zadarmo. Finančné prostriedky hľadáme z rôznych zdrojov. Ľuda nám pomáhajú peňažne, ale aj materiálne. Každý rok je zriadený transparentný účet, kde ľudia dobrovoľne zasielajú podporu. Vždy začíname s nulou a aj končíme s nulovým zostatkom. Po pokrytí nákladov spojených s realizáciou tábora zvyšnú sumu rovnomerne rozdelíme medzi rodiny.
V čom bol tento ročník iný v porovnaní s predchádzajúcimi?
Každoročne udržujeme aktivity, ktoré sú medzi deťmi a rodičmi obľúbené. Patrí tam hipoterapia, zvukoterapia, hyperbarická komora.
Tento rok sme program obohatili o ranú rozcvičku muzikoterapiu. Naučili sme sa hymnu tábora, ktorú nám zložila Ivana Čukanová. Mimochodom doteraz si ju aj doma spievame, je to nákazlivé.
Pripojila sa k nám aj mladá talentovaná slečna, ktorá nám hrala na husliach. Rodičia a aj deti sa tak mohli započúvať do krásnych tónov.
